Našťastie

Šťastie v kaplnke

Verím, že dnešný vrchný obrázok nie je zobrazením sexuálnej scény a wattpad mi ho zase nevymaže. Prajem príjemné čítanie.

Keď sa Ylre začínal preberať, všade počul hlasy. Matne zazrel skupinu povedomých ľudí, matne zazrel človeka, ku ktorému hovorili. Jeho viečka však boli príliš ťažké, než aby ich udržal otvorené, preto ich znova zavrel. Netušil, čo sa deje, cítil sa vyčerpane, mal dojem, že každý pohyb ho stojí viac energie než koľko dokáže vynaložiť. Nebol schopný normálne premýšľať. Bolo to, akoby stále spal a iba čiastočne vnímal, že sa naokolo niečo deje.

Najradšej by driemal ďalej, no niečo mu vravelo, že nemôže. Preto po chvíli viečka znova otvoril, prezrel si okolie a keď sa mu nasilu zavreli, spravil to znova. Jemne sa nadýchol a pokrútil hlavou. Bola to už nejaká chvíľa, čo bol tak mimo a hoci netušil, čo sa deje, ako sa do tohto stavu dostal, nemal ani energiu na to nad tým premýšľať.

Keď na svojom tele zacítil cudzí dotyk, pár krát zažmurkal v snahe zaostriť. Nestihol to však včas, keď ho cudzia ruka natlačila chrbtom do kamennej steny za ním. Na svojej hrudi zacítil chladný dotyk vzduchu, keď mu niekto roztvoril róbu a odhalil tak jeho nahú pokožku.

Ylre znova zažmurkal v snahe vyjasniť svoj zahmlený pohľad, ktorým iba matne videl človeka, ktorý sa ho odvažoval dotknúť. Podvedome podvihol ruku a chytil dlaň na svojej hrudi. Pokúsil sa ju zo seba strhnúť, no nič nedosiahol.

,,Pšššt...spi ďalej," povedal mu kľudný hlas, ,,bude lepšie, ak budeš spať, za chvíľu bude potom." povedal.

Ylre sa podvedome zamračil. Pokrčil nohy a automaticky sa od človeka odsunul na bok. Jemne sa narovnal, ako ho chlapove slová čiastočne prebrali a natočil sa k nemu.

Muž si zhlboka povzdychol: ,,Koľko ste vraveli, že zjedol?" spýtal sa.

,,Polovicu košíkov, obaja ich pojedli...a dva nápoje ešte v krčme." povedal známy hlas.

Ylre chvíľu nevedel, kedy ho počul, no po pár ďalších slovách si uvedomil, že ide o majiteľa podniku, v ktorom sa dnes zastavili. Ylre pozrel na muža, ktorý ich niekdajšie obsluhoval a po chvíli presunul pohľad za neho. Kopa dedinčanov, vrátane detí a dospelých s hlavami dole čakala na podanie hlásenia mužovi, ktorý sa ho pred chvíľou dotýkal.

,,Polovica košíka," skonštatoval muž, ,,ako to, že si hore, keď si zjedol tak veľa?" sklonil sa znova k Ylremu.

Ylre na neho spoza pootvorených viečok nepriateľsky hľadel. Mal chuť spať, mal chuť nechať viečka zavreté a kašlať na to, čo sa deje naokolo, avšak nemohol. Pomaly klesol pohľadom nadol, prešiel po kamennej dlážke vedľa, kde mu zrak zastavil na známych čiernych vlasoch s lesklými pramienkami, padajúcimi do nežne pôsobiacej tváre. Rue spal rovnako ako on doteraz a Ylreho pohľad na neho znova prebral o niečo viac.

Vedel, že nech sa deje čokoľvek, znova zaspať nemôže.

Pozrel na chlapa pred sebou už o niečo jasnejšie: ,,Kto...sakra si?" zaprel sa do zeme, no nedokázal vstať.

Muž si iba jemne povzdychol a zľahka natiahol dlaň k jeho oranžovým vlasom. Pomaly sa ich dotkol a Ylreho pohladil: ,,Posol šťastia, dieťa." povedal.

Ylre zmätene zažmurkal. Na chvíľu ho naplnil horký pocit, žalúdok sa mu stiahol a on pár dlhých sekúnd ničomu nevzdoroval. Panika zachvátila jeho vnútro a on iba prudko švihol pohľadom k Ruemu v strachu o to, do čoho sa to dostali, než sa vrátil očami k mužovi pred sebou. Pár sekúnd zotrvával v zdesení, než sa náhle znova ukľudnil. Chvíľu ešte hľadel do jeho očí, než si po chvíli hlasno vydýchol.