Našťastie

Šťastie v zajatí

Nielle sedel v kamennej cele a čakal. Viečka nechával zavreté a hoci nespal, aspoň čiastočne poskytoval svojmu telu oddych, ktorý jednoznačne potreboval. Nebolo časté, žeby sa dostal behom tak krátkej chvíle toľko krát do nevýhody, ale stalo sa. Zvyčajne, keď sa na neho začali kopiť problémy, bolo to z nedostatku šťastia, ktoré hoci dopĺňal pravidelne, predsa len sa z času na čas ukázalo, ako ho Šťastie neobľubuje. Preto aj teraz, hoci v posledné dni dopĺňal svoje šťastie dostatočne, predsa len sa nevyhol ako zraneniu v turnaji tak dnešnému únosu, ktorý nebol v jeho plánoch.

Našťastie však nebol človek, ktorý by sa spoliehal na šťastie a preto bol viac menej kľudný čo sa celkového výsledku týkalo. Priebeh v zajatí však nebol tak úplne v jeho kontrole a Nielle nebol nadšený, že nevie, či vôbec deň vydrží.

Noha ho desne bolela, zaplavoval ho studený pot spoločne s nepríjemným chvením ako dokázal cítiť svoju teplotu stúpať. Začínalo mu byť na kamennej zemi dosť chladno a keďže toho za celý deň veľa nezjedol, žalúdok sa tiež kŕčovito pripomínal. Nečakal však, žeby sa mu v tomto prostredí dostalo nejakého príjemného zaobchádzania. Preto iba sedel v chladnej cele a snažil sa nedať najavo ako desne sa cíti.

Jasne totiž cítil pohľad svojho Lacrisana, ktorý ho celý čas zaujato sledoval...a Nielle nebol človek, ktorý by prekusol, ak ho niekto videl v nevýhode. Hlavne ak to bol niekto, s kým sa poslednú dobu zabával. Nielle si bol istý, že by sa jeho Lacrisan napriek tomu, že boli v situácii spolu, bavil, ak by o jeho stave vedel.

Prešlo niekoľko hodín, keď sa na chodbe znova ozvali kroky. Nielle začul otváranie dverí, niekoľko slov z úst banditov, ktorými zistil, že sa nejedná o veliteľa skupiny. Neunúval sa však oči otvoriť a naďalej v tichosti rozjímal nad tým, ako dlho bude táto situácia trvať, kým sa dostane von.

,,Tretí princ, Nielle Oven von Rinsel," začul nepríjemne slizký hlas, ktorý donútil Niella otvoriť oči, ,,aká to česť, Vaša Výsosť." zasmial sa.

Nielle si premeral pohľadom dvojicu banditov, ktorá pri ňom stála. Jedného iba v rýchlosti prebehol očami, kým druhého preskúmal pozornejšie, keďže to bol on, kto k nemu prehovoril.

,,Špina ako ty, nemá právo vyslovovať moje meno," začal Nielle a jemne sa v sede vystrel, ,,ale nečakal som, že nejaký podradný zločinec vie ako sa volám celým menom. Nehovor, že si jeden z tých, závidiacej kráľovskej rodine do takej miery, že nás sleduješ," zasmial sa, ,,úbožiak."

Bandita sa zasmial a sklonil sa k Niellovi: ,,Nie tak celkom, Vaša Výsosť," natiahol k Niellovi dlaň, no ten iba nespokojne odvrátil tvár na bok, aby sa ho nebol schopný dotknúť. Nebolo sa však veľmi kam hnúť, preto ho napokon chlap drsne schmatol za vlasy a natočil si ho k sebe, ,,Nezávidím vám, v skutočnosti vás celkom obdivujem," začal, ,,vás, aj vašich bratov, dokonca aj kráľa...hoci som zločinec, viem oceniť vznešenosť, keď ju vidím."

Nielle na neho znechutene hľadel: ,,Vidíš? Koľko krát za život dostala spodina ako ty vidieť niekoho z kráľovskej rodiny?" zasmial sa Nielle a hrubo sa znova vytrhol z jeho zovretia.

,,Dva krát," priznal, ,,keď som bol ešte dieťa, žijúce v hlavnom meste...videl som kráľa...druhý krát, keď som sa pridal k banditom, videl som vás, keď ste nechali vyvraždiť moju prvú skupinu. Stále si pamätám, ako som sa skryl a zo stromu sledoval, ako ste všetkých vyzabíjali."

,,Nebodaj sa chceš pomstiť za banditov?" zasmial sa Nielle.

,,Ale kdeže," nesúhlasil chlap a znova hrubo schmatol Niella za vlasy, vytočil si jeho tvár k sebe a priblížil tu svoju k tej jeho, ,,ako hovorím, obdivujem vás...odkedy som vás videl, každý večer som sníval o tom, aké by to bolo, keby vás moja skupina získa a nechá ma sa s vami zabaviť," druhou rukou sa zľahka dotkol Niellovho krku a klesol nižšie.