Danger (JBFF) SK

36. Time to join forces

Z pohľadu Justina

"Znovu nedvíha?" prisadol som si ku Chazovi a bez mihnutia oka sledoval stenu pred sebou. "Určite je v poriadku." kývol som hlavou akoby som ho počúval a ďalej sa užieral pocitom, že ušla.
Nie je isté, že ušla! Len už dva dni nedvíha telefón, ktorý pri sebe ani nemá.
Našiel som ho pohodený vo svojej posteli. Nemám sa s ňou ako skontaktovať a netuším, kde ju mám nájsť.
"Justin, my máme prácu. Možno nás len chcela nechať robiť si svoju prácu, keď je teraz tak trochu naviac." Derek, ktorý sa vyvaľoval na phovke znovu prehovoril unudeným hlasom.
"Vanessa nie je zbytočná. Je tu dôležitejšia ako ty." kopol som ho do nohy. Ďalej som nedočiahol zo svojho miesta.
"Ledva sa pohne. Mala by sa najprv zotaviť. Videl si ju bez oblečenia, nie? Tie modriny na predlaktiach a pleci, kde ju Anthony poznačil." neznášam to slovo. Poznačiť. Znamená to, že si vrah označil sovju obeť. V našom svete to znamená označiť si svoje teritórium. A Anthony poznačil to nesprávne. Nessa je moja, je poznačená mnou. "Tie stehná, keď by bol kvôli informáciám aj znásilňoval. Buď rád, že som ho od toho odhovoril." zachechtol sa, akoby na tie časy spomínal s úsmevom na tvári. "Vravím, že nemôže nič robiť. Každý jej pohyb ju bolí a pripomína jej to znova a znova. Počul som tie výkriky po nociach, keď mala nočné mory. To sa prepočuť nedá."
"Kto za to asi tak môže." neunúval sa reagovať na moju poznámku. "Odkiaľ ty vôbec vieš o tých modrinách?"
"Pamätám si, ako som ich spôsoboval." nechutne sa zaškeril.
"Väčšina už zmyzla, no ty si vymenoval len tie, ktoré ešte stále vidno." vzpriamene som sa posadil. Prišlo mi to zvláštne. Čo ju sleduje?
"Vymenoval som len tie, na ktoré si spomínam. A mimochodom, tvoja frajerka po tomto dome chodila skoro nahá. Je jasné, že sme všetci pozerali na tie modriny." sklapol som. Mal pravdu. Nik nenamietal, aby Nessa chodila len v mojich veľkých tričkách, ktoré podľa jej slov, netlačili na jej rany a modriny.
"Čo si si myslel? Že ju chodím špehovať?" nepáčil sa mi tón, akým to povedal. Podozrievavý.
"Neustále som pri nej a zabávam ju. Aj keby si ju špehoval, dlho by ti to nevydržalo. Toľko rozumu by si mal aj ty."

Z pohľadu Vanessy

"Nemyslíš, že to je už prehnané? Pochopím tie kamery, ktoré ma sledovali pri každom kroku akonáhle som vstúpila na tvoj pozemok, ale tá ochranka? Je to nutné?"
Chlap držiaci samopal namierený na môj chrbát sa trochu vzdialil, no mieril na mňa ďalej, čakajúc na pokyny. Nepochybujem, že ak by dostal pokyn zatreliť ma, okamžite by ho splnil.
Montgomery sa zosunul ešte nižšie do stoličky. Prsty na klávesnici jeho počítača klikali napriek jeho uprenému pohľadu do mojich očí.
"Nemám rád návštevy." strohý ako vždy.
"O tom už viem." snažila som sa byť milá. Veď ho potrebujem. "Ale inak to tu máš pekné. Tie... zamrežované okná a čierne závesy sa mi vážne páčia." obzerala som sa okolo seba hľadajúc ďalšie podivnosti, ktoré by som mohla pochváliť.
"O čo ti ide?" prsty na klávesnici znehybneli. Mám jeho plnú pozornosť. Fajn, teraz alebo nikdy.
"Znepokojuje ma jeden chlap v mojej blízkosti a ja si ho chcem preklepnúť. A ty si v tom najlepší. Nabúrať sa do systému a sledovať s kým sa kontaktuje a kam chodí. Sledovať ho a zistiť, či nepracuje pre ďalšiu stranu." nepáči sa mi pocit raniteľnosti. Jedným slovom by ma mohol dať odstreliť.
"Som najlepší." prsty sa dali do pohybu.
Dvere sa otvorili sa do miestnosti vošla pekná brunetka. Zamračila sa na chlapa, ktorý na mňa mieril. Miknutím zápästia ho poslala preč.
"Takto sa chováš ku návšteve? Monte, to snáď nemyslíš vážne." priateľsky sa usmiala a pokynula mi, aby som si sadla do kresla pred Monteho pracovným stolom.
"Nie je to návšteva. Ona sa mi podlizuje. Chce odo mňa niečo." ani na ňu nepozrel. No ona sa naňho napriek tomu usmievala. Pristúpila ku nemu a ruky položila na jeho útle ramená.
"Takže jej pomôžeš? Vyzerá milo." mrkla po mne a ďalej sa venovala svojmu frajerovi. Zrejme je to jej frajer. Nikomu inému by Monte nedovolil priamy dotyk.
Monte si povzdychol. "Môžeš nám priniesť vodu?" on je vážne nepríjemný chlap. "Bez antioxidantov." zakričal na ňu, keď už stála pri dverách.
"Jasné." smutne odišla.
"Máš milú priateľku. Nemusel si ju vyhodiť. Mne nevadila." stále som hľadela na zavreté dvere. Ako môže niekto len tak odplašiť tak priateľskú babu?
"Mne vadila. Nemám rád vyrušovanie pri práci." na chvíľu na mňa uprel zrak.
"Je to tvoja frajerka. Ona má byť tvoje rozptýlenie." nepáčil sa mi jeho spôsob zaobchádzania s frajerkami.
"Myslíš ako vtedy ty? Odkedy si ma využila len pre informácie tomu svojmu gangu, neverím nijakému dievčaťu. Dávam si pozor, komu dovoľujem nahliadnuť do mojich dokumentov." priamo zazeral.
"Nemyslela som to tak. Bol si fajn... na tú hodinu." pozerala som všade, len nie na neho.
"Neznášam ťa." priamočiarosť je jeho čaro. "No aj tak ti pomôžem zistiť informácie o tom divnom v tvojom okolí. Chcem mať od teba navždy pokoj."
Celkom zabolí ak to niekto povie narovinu.

Z pohľadu Justina:

"Na budúci týždeň má mať Cortez schôdzu so zopár podnikateľmi. Čo keby sme ho prekvapili?" Cleo sa chopila práce a každý deň sa trýznila tmou v pivnici, ktorú sme prerobili na počítačový systém. Celá miestnosť je zaprataná počítačmi prepojenými s notebookmi a ďalšími elektronickými hračkami, do ktorých sa ja nevyznám.
Zabrala sa do toho až tak, že sa dokázala nabúrať do počítača v Cortezovej limuzíne. Nikto by nečakal, že by sa niekto napájal na jeho GPSko v aute. Aspoň to tak vyzerá.
"Určite má pri sebe nespočetne ochrankárov a čo tí jeho komplici? Sú na každom rohu." unavený som zaspával na stoličke a počúval rozhovor medzi Cleo a Derekom. Možno sme neboli jediný v miestnosti, no bol som tak unavený, že som nebol schopný zisťovať také blbosti.
"Určite nebude brať ochranku do strip-klubu budúci piatok. Alebo hej? Čo myslíš? Chce si spraviť vplyvný podnikateľ a majiteľ hotelu povesť tanečníka roku pri tyči?" Jane sa na tom zasmiala. Ja som ledva držal otvorené oči.
"Podľa mňa to za preskúmanie miesta stojí." zamrmlal som potichu.
"Justin... Mal by si sa vyspať. Neboo si v posteli už tri dni. Nemôžeš neustále čakať, že sa Nessa vráti." kto to hovoril?
"Nepôjdem spať, dokým nebudem vedieť, že je v poriadku." prudko som zodvihol hlavu. Štvali ma tie ich neustále námietky proti mojej výdrži. Je jasné, že počkám. Je to moja povinnosť.
"Čo ak utiekla pred tými všetkými vrahmi? Možno sa chcela uistiť, že ju už nik nebude prenasledovať a tak odišla. Určite si myslela, že sa nás to bude niekedy Cortez vypytovať a tak to radšej ani jednúmu z nás nepovedala." všetci boli ticho a premieľali si v hlavách Derekové slová. Lne ja som tomu nemohol uveriť.
"Nessa by neutiekla pred problémom. Radšej by sa zabila." zavrčal som jeho smerom.
"No... Aj to je možnosť." mohol som si predstaviť ako Derek mikol plecom.
"Čo máš za problém?" prudko som sa postavil, až sa mi zatočila hlava. "Odkedy sa sem Nessa presťahovala máš námietky voči nej. Zpochybňuješ ju. Nie je taká slabá, ako sa nazdávaš, ak ti ide o toto. Ak si myslíš, že nezvládne ďalšiu akciu, si na omyle, jasné?" ten výbuch som nedokázal zastaviť.
"To mi ani nenapadlo. Len si myslím, že je momentálne jedno, kde sa nachádza. Aj tak by nám oveľa nepomohla. Len skučí a všetci ju obskakujete. To mi ako jej pomoc nepríde."
"Hej, sme na jednej lodi. Derek, ty neprovokuj a Justin... Nessa sa určite vráti. Miluje ťa. Nenechala by ťa len tak." Cleo medzi nás vstúpila, aby nedošlo ku horšej hádke.
Zazrel som na Dereka. Ten ma sledoval s prižmúrenými očami.
"Justin, vážne by si sa mal vyspať. Vyzeráš ako mátoha."

Tak...časť je kratšia, ale nechcela som do jednej časti povtláčať celý koniec... keďže sa každou časťou nenávratne blíži... :D
Zrejme budú niekedy teraz kratšie časti, no zato častejšie :D jupí...