Danger (JBFF) SK

41. Best movie ever!

Z pohľadu Justina

Vzchop sa!
Ser na všetko!
Len sa sústreď!

Zatínal som päste napätím, ktoré v miestnosti panovalo. Všetci sme sledovali jednu veľkú obrazovku, ktorá bola prepojená s kamerou na Lilovej čiapke. Podľa jeho slov je jediný hodný pokrievky hlavy. Pochybujem, že by mu snapa dokázala zachrániť život, no nechali sme ho v jeho domnienke. Niekto tú kameru mať musel.
"O dve minúty budete pred bránou. Marv bude celý čas v aute. Akonáhle skončíte so všetkými kontaktujeme ho, aby po vás prišiel. Viete ako sa dostať cez plot?" Jane sa chopila role kontaktu medzi prvým týmom a základňou. Cleo sa bude zameriavať na náš, druhý, tým.
"Vyliezť na auto a preskočiť plot bez toho, aby sme si natrhli gule." ešte nebola akcia, kedy Lil nevtipkoval o svojich guliach. No nezazlievam mu to. Chce sa zbaviť napätia.
"Presne. Žiadne hrdinské prebíjanie sa obranami, kým môžu posielať upozornenia. Akonáhle budete na pozemku prejdite k zadnému východu pri garáži. Z vnútra je pri každom východe ochranka. Ani sa nesnažte otvoriť dvere!" to zrejme prízvukovala hlavne Lilovi, keďže poznáme jeho obľubu vo vyhadzovaní dverí do vzduchu.
"Veď dobre... Žiadne výbuchy." z hlasu sa mu dalo vyčítať sklamanie.
"Fajn. Kým sa dostanú do domu, vy sa musíte dostať ku klubu. Keď chalani vyradia systém v kontrolnej miestnosti, dám vám vedieť na okamžitý zásah." Jane mykla rukou, aby sme šli.
Ja, Nessin fotrík, Derek a dvaja ďalší chlapi od Dylana. Mali sme k dispozícii dve upravené autá, no tie sme prenechali tretiemu týmu, ktorý ich využije na príležitostné zasahovanie, ak by nás po ceste niekto napadol.
My sme sa museli uspokojiť s našimi autami. Neboli nijak obrnené ani extra vytuningované, no stačili na to, aby sme sa rýchlo dostali do cieľa a potom z neho aj rýchlo odišli. Nesmieme na seba nijak upozorňovať, aby sme nepútali prílišnú pozornosť.
Celý deň mi vŕtalo hlavou, na čo Nessa potrebuje zvyšné autá, ktoré jej Dylan doniesol. A mám taký pocit, že to neboli len autá, ktoré jej doviezol. Dostali sme len siedmich chlapov. Pochybujem, že viacerých nezohnal alebo sa nik dobrovoľne neprihlásil, keď sa Dylan zmienil o Cortezovom pláne. Bolo mi jasné, že metódy toho bastarda sú celosvetovo známe medzi všetkými nelegálnymi predajcami a klanmi či gangmi.
Corteza nenávidí veľa ľudí, no väčšina z nich sa ho bojí natoľko, že s ním radšej spolupracuje. Povedal by som, že tam patria skupiny, ktoré sú momentálne rozostavené po celom meste a sledujú, či sa niekde nemihne niekto z ich zoznamu. Totiž naša skupina, momentálne.
Dneska ich vyvedieme z omylu. Dnes všetci zistia ako ľahko sa dá klesnúť z úplného vrcholu na totálne dno. Cortez nebude mať šancu zareagovať.
Nasadli sme do áut.
Dvaja chlapi z BO (ako ich ja nazývam) šli za našim autom, ktoré riadil Derek. Ja som si na zadnom sedadle prezeral zásobníky a stav mojich zbraní. Všetky vyzerali v poriadku s plným počtom nábojov.
"O štyri bloky prejdete okolo malého supermarketu. Za ním by sa mala nachádzať odbočka, ktorá ústí do slepej uličky. Zastavte tam autá a počkajte na signál. Mali by ste mať výhľad na klub." Cloein hlas sa mi rozľahol v sluchátku.
"Rozumiem a prepínam." ozval sa Derek. Zrejme sa ujal rozhovoru za nás všetkých. Kretén.
"Sledujte okolie. Môžu tam byť rozostavení Cortezovi ľudia. Všímajte si všetko podozrivé. Či už sa budú po niekom obzerať alebo len tak postávať na mieste."
Derek zaparkoval na určenom mieste. Všetci sme vystúpili a zhŕkli sa na mieste akoby sme boli dohodnutý starí priatelia. Hlavne nepriťahovať pozornosť. Len sme sa po dlhom čase stretli v opustenej uličke a fajčíme cigarety. Nič nezvyčajné.
Popri zapaľovaní si som sledoval budovu oproti. Pred vchodom boli dvaja vyhadzovači. Veľký vyhadzovači.
"Cleo, dve gorili pred vchodom." zamrmlal som do sluchátka.
"Presne ako sme predpokladali." mohol som si predstaviť ten úškrn z pýchy. "Postupujte podľa plánu, keď vám dám signál."
Takže máme asi tak desať minút na psychickú prípravu pred veľkou akciou. Sadol som si na kapotu auta a ďalej pokračoval v konverzácii a fajčení. Máme čas.

Z pohľadu Vanessy

"Naložte ho a dožente nás." kričala som do sluchátka upratovacej čate pár metrov za nami. Ja som nasadla do auta, ktoré som si vypožičala od chlapov.
"Ash, vidíš niekoho ďalšieho na radare?" nepotrebujem sa srať s ďalšími idiotmi, ktorý nám skrížia cestu. Tentokrát to bolo jedno auto, no čo budeme robiť, ak ich bude viac? Zas toľko miesta na mŕtvoly nemáme.
"Eh... nik ďalší neprichádza. Vy ste ich zabili. Vážne ste ich zabili." bál sa. Ten krpatý fagan sa bál? My sme tí, čo boli napadnutý niekde medzi Philadephiou a NY a on sa bojí? Nebol to on, kto prišiel o dvoch chlapov, keď tí kreténi vrazili svojím džípom do jedného z áut. Nebol to on, kto na nich potom mieril a nebol to on, kto vystrelil smrteľnú dávku nábojov cez ich čelné sklo. On sa nemá prečo báť!
"A ty si v tom s nami, Ashton. Nie si výnimka. Varoval si nás, no príliš neskoro. Dvaja to neprežili a prišli sme o jedno vozidlo. Čo si myslíš? Ako sa cítim ja?" nahnevane som zo seba súkala vediac, že ho slovne raním, no to už ku tomu patrí. Mohol z toho vycúvať, keď som sa ho na to dneska pýtala, no on súhlasil s pomocou až do konca, tak nech si z toho berie ponaučenie.
Počula som v sluchátku zrýchlene dýchanie.
"Ak ma aj nabudúce neskoro varuješ, neprežiješ to!" prskla som. Znovu som naštartovala auto a pokračovala v ceste.
Ešte nie sme ani v NY a moje posily ubúdajú.
Do riti!