Danger (JBFF) SK

19.

"Musím uznať, že v tom vyzeráš lepšie ako ja." poznamenal Bieber, keď si ma prezeral. "A to je už čo povedať." usmial sa.

Narcis... Ale tak nemôžem ho odcudzovať, veď ja som rovnaká. 

"Dík." nič lepšie ma nenapadlo.

S divnými pocitmi som odišla z jeho izby a zašla dole do obývačky. Niekde tu musím mať mobil, lebo v izbe som ho nenašla. Prezrela som kuchyňu, obývačku, halu, ale nenašla som ho. 

"Justin!" skríkla som. Určite ho má on. Som si tým istá. 

"No?" znudene zišiel po schodoch ku mne do kuchyne. 

"Kde je môj mobil?" veľavýznamne som naňho pozerala.

"Je to tvoj mobil. Ja ho nemám." na obranu zodvihol ruky pred seba.

Odfrkla som si a pokračovala v hľadaní.

Zrazu sa ozvala zvučka, ktorú mám, keď mi volá Ryan. Tú pesničku by som spoznala hockde.

A zhodou okolností vyhrávala v Bieberovom vrecku. Vražedne som ho prepaľovala pohľadom. Povzdychol si a vybral z vrecka mobil.

"Toto si odpykáš." naznačila som mu perami, keď som dvihla hovor.

"No?" prehovorila som do mobilu.

S pohľadu Justina:

Volal jej niekto. Úplne ma ignorovala. To nemám rád.

Počúval som, čo hovorí a snažil sa uhádnuť kto by jej volal o tretej ráno.

"Áno, už som v pohode." bola naštvaná. "Kde inde by som bola!?" zase sa započúvala. "Cleo, ale to vy ste ma tam nechali, tak to nehádž na mňa! Moja chyba to nebola." skoro kričala. "Presne, ´ou shit´!" ironicky sa zasmiala.

Keď sa hnevá je kurevsky sexi. Ako sa napína, zatajuje zrýchlený dych, zveličuje.

Normálny človek by sa jej teraz aj bál, ale mne sa práve takéto správanie páči. Je impulzívne. Nezaujíma sa, či povie niečo zlé, proste to z nej vyletí a ani si neuvedomuje následky. Ja to poznám až priveľmi dobre. Kôli takémuto správaniu som prišiel o rodinu.

"Sakra, tak po mňa príď!" zvrieskla až som sa zľakol. "Veľa hodín?! Strč si do riti tvoje hodiny! Ja tu som z prestreleným plecom a teba zaujímajú nejaké tvoje drbnuté hodiny! Choď s tým do riti!" stavil by som sa, že to počuli aj susedia, ktorý boli dosť ďaleko. "Ja že sa mám ukľudniť?! No moja ty mi rozkazovať nebudeš! Užite si posledné chvíle môjho ešte ako-tak normálneho správania, ja vám už veriť nebudem." začal som sa trochu smiať. Ona sa otočila a vrhla na mňa pohľad, ktorý sa nedá identifikovať. Tá keby ma teraz mohla zabiť urobí to bez mihnutia oka. A či len to. Ona by ma najskôr umučila, potom ma hodila do nejakej kyseliny a keď by som už ani nevnímal tak by mi poodtrhovala pomaly každý prst na ruke.

"No tak to povedz aj Ryanovi, mne je u riti, či sa bude hnevať." trochu sa ukľudnila. No to netrvalo dlho. "Kurva a to som mala ešte myslieť na ten kufrík? Do piče spamätajte sa! Ja som tam skoro skapala a vás zaujíma len jeden drbnutý kufrík. Tak to si fakt cením, ako sa pre mňa bojíte." snažila sa ukľudniť. "Vieš čo? Serem na vás. Dajte mi pokoj! Potrebujem sa zotaviť. Žiaden biznis, nijaké mini prácičky ani nič podobné. Jeden týždeň chcem mať pokoj." a s týmito slovami zložila.

Bola poriadne nasratá.

"Ak teraz povieš čo i len jedno slovo, prisahám, že ťa vykastrujem." vypaľovala mi oči pohľadom.

Na znak mieru som pred seba natiahol ruky.

"Máš nejakú prácu? Niekoho zabiť? Nikomu vraziť? Niekoho postrašiť?" vypytovala sa. Ja som rozmýšľal. Jeden chlapík tu bol. Ale toho nedám dolu ani ja, nieto ešte ona. Lenže teraz je v nálade a ja chcem tie prachy.