Danger (JBFF) SK

6. Masturbating

Jani... mám to znovu písať? Fájn... je tu pre teba jedna z najúchilnejších častí doteraz... kôli /HA! ja tam nikdy nedám to V/ kôli tomu čo som teraz napísala sa cítim tak...poškvrnená :D a neber to perverzne :P

Všetkým prajem príjemné čítanie :D

"Bralo sa to ako výhra?" vyvaľovala som oči na Mikea, ktorý si len tak naklusal do mojeho apartmánu okamžite, ako som otvorila dvere.

"Hej. Prešla si ako prvá cieľovú čiaru." zaškeril sa a podal mi balík prachov. Nie málo.

"To je všetko čo si chcel?" nadvihla som obočie a prešľapovala z nohy na nohu.

"Vlastne ešte niečo... Čo si posrala, že na teba šli čierny draci a Danger´s?" vyčítavo na mňa zazrel. "Sorry, ale ak máš problém, mňa do toho neťahaj. Nechcem skapať pod ich rukami." pred sebou držal ruky akoby sa nimi chcel ochrániť.

"Nič, čo by ťa muselo zaujímať." odfrkla som si. "A ak si nechcel problémy, nemal si sa so mnou vôbec baviť. Ja som chodiaca katastrofa." vytkla som mu. Nebola som práve najmilšia, ale to je jeho vec, že ma podráždil. (slovami)

"Tak fajn...nikdy si ma nespoznala, nerozprávali sme sa spolu a to auto si si kúpila sama." počas chôdze ku dverám mi hovoril sprostosti, ktoré som ignorovala.

Po zabuchnutí dverí som prevrátila oči a išla sa oblicť. Stále som bola v spodnom prádle, v ktorom som spala. Navliekla som sa do potrhaných riflí, čierneho trička a nejakých tenisiek značky supra. Keď som na seba pozrela do zrkadla divila som sa, čo som zo seba spravila. Zelené topánky, svetlomodré jeansy, čierne tričko a blond vlasy. No paráda...

Netrepala som sa znovu prezliekať a takto farebná išla do centra Manhattenu. Pešo, samozrejme. Komu by sa chcelo sedieť v aute zatiaľ čo okolo vás stojí stovka áut v dlhom zástupe kolónie.

Mesto bolo nádherné, čo presmerovalo moje myšlienky na druhú stranu. Už neboli plné hnevu, smútku alebol pomsty. Boli plné krás, ktoré som zahliadla okolo seba, zvukov trúbenia a nadávania, pročom ja som bola ticho, a podivného kľudu, ktorý panoval v každom okoloidúcom.

Pozoruhodne som si všímala chodcov. Možno sa ponáhľali, ale akoby si to ani neuvedomovali. Akoby to patrilo medzi ich každodennú rutinu, meškať.

Nasmerovala som si to do central parku, kde sa mamičky prechádzali so svojimi deťmi. Pripomenulo mi to čas, kedy som bola tehotná. Keby som nebola tak sebecká, možno by som teraz patrila medzi ne. Možno by som sa práve teraz prechádzala so svojím dieťatom po uliciach a nadávala mu, keď skoro skočilo pod idúce auto.

Zrak sa mi zahmlel od sĺz, ktorým som nedovoľovala vytiecť. Bola som na verejnosti. Kde-kto by ma mohol vidieť.

Sadla som si na osamotenú lavičku kdesi vo vzdialenom rohu priestranstva okolo jazera. Obzerala som hladinu vody. Bola tak kľudná, až ste si mysleli, že je to natiahnuté plátno. Lesklá od slnečných paprskov mi vrážala dýky do očí až som si ich musela zakriť. 

Obrátila som pohľad od kryštáľovej vody. Moje oči spočinuly na chlapovi, ktorý ma pozoroval. Mohla to byť náhoda, ale keď som sa na neho pozrela zas, stále po mne pokukoval. Boli dve možnosti. Buď je to miestny úchil, alebo ma dal Anthony sledovať. Beriem do úvahy druhú možnosť, ale aj tá prvá nie je na zahodenie. Veď predsa...sme v NewYorku. Alebo...ešte je tu jedna možnosť a to tá, že si chcel sadnúť na tú istú lavičku, kde som sedela aj ja.

Postavila som sa a sledovala, čo spraví ten chlap. Kým som ho sledovala odchádzala som opačným smerom, ako on stál. Mala som to aj cestou domov, takže ak by som mu nejak zmizla z očí, môžem sa rýchlo dostať ku sebe do apartmá.