Danger (JBFF) SK

21.

"Dám ti ultimátum. Začneš sa učiť a budeš mať aspoň dobré známky, alebo ťa budem musieť vyhodiť." síce má okolo dvadsaťpäť rokov, ale jej myslenie presahuje hranice. Toto jej ako mohlo napadnúť? Vyhodiť ma? To si teraz nemôžem dovoliť.

"To nemôžeš!" vyhŕkla som. Nevedela som, čo robiť. Ryan ma zabije ak ma vyhodia zo školy. Bude zúriť. Možno ma aj vyhodí z party, ale tomu veľké nádeje nedávam.

"Je to moje posledné slovo. Budeš sa musieť posnažiť. Nemysli si, že ma to nemrzí, ale ja nemám na výber. Je to moja povinnosť." uhla pohľadom. Nechcela sa mi dívať do očí.

"A to si akože myslíš, že ja sa budem učiť kôli nejím tvojím pravidlám?"odfrkla som si."Si na omyle. Mne toto tu..." rozhodila som rukami na znak...všetkého."...je úplne na nič. Ja to nepotrebujem. Môžeš byť rada, že si máš s kým pohovoriť. Keď budem chcieť odýsť poviem ti to dopredu, ale dovtedy..." urobila som dramatickú pauzu."...si budem robiť, čo chcem. Tak ak chceš mať odo mňa pokoj, sťažuj sa u učiteliek." dokončila som svoj monológ a vyrútila sa z riaditeľne. Vlastne z celej školy.

Potrebovala som sa ukľudniť. Zahnať toľké myšlienky.

Mne sa tá mrcha vyhrážať nebude!

Nasadla som do auta a namierila si to na jediné miesto kde ma chcú. Do baru. Pravdaže môjho. Nemyslite si, že sa spije za bieleho dňa. Nie, nie, nie. Na to je noc.

***

Musím uznať, že chlapi sa neflákali. Bolo tu... vlastne... nebolo tu nič. Na môj povel natreli všetky steny načierno. Podlaha prechádzala z krvavo červenej farby, až po sýto čiernu. Celé to spolu kontrastovalo. Už bol aj zastavaný bar. Hrozne vynikal, pretože bol celý červený a žiarili na ňom stovky žiaroviek temného svitu. Celý barový pult akoby pochádzal z inej dimenzie. Bolo to úžastné.

"Ako vidím páči sa ti to." ozval sa za mnou hlas. Otočila som sa za hlasom. Neviem presne ako sa volal menom, no bol to jeden z tých návrhárov.

"Veľmi." jednoducho som odpovedala. "Z tohto bude veľký zisk."

"A aký by mal byť názov?" spýtal sa ma, no nad týmto som nepremýšľala.

Chvíľu mi trvalo, kým som odpovedala. "Diamond. Night Club." 

***

Okolo obeda som sa rozhodla, že pôjdem domov. Ku Bieberovi domov.

Dosť ma prekvapilo, keď som uvidela stáť pred domom neznáme auto. Prekvapilo ma to. 

Trošku nesvoja som vošla do domu a zavrela za sebou dvere. Obzerala som sa okolo seba a všímala si každučký detail.

Rýchlo a potichu som vybehla po schodoch a vošla do svojej izby. Prišla som ku posteli a spopod vankúša vytiahla pištoľ.

Otočila som sa a skoro omdlela. Predo mnou stál Spider. Určila som to len podľa očí. Ostatný vzhľad celkovo zmenil. Svoje oriškovo hnedé vlasy nafarbil načierno a poriadne musel cvičiť, aby dosiahol takúto postavu.

Pre upresnenie Spider je bývalý člen jedného gangu, ktorý sme s Ryanom rozsekali na kúsočky. Doslova. Prestrelka sa udiala pri drevárni a zhodou okolností sa tam pracovalo. Niekto nechal zapnutý ten stroj, kde sa na cucky rozdrvý drevo. A mne napadlo nahádzať tam tých chlapov.

Bol to odporný pohľad. To drebo potom nemuseli ani farbiť. Nabralo prírodný červenkastý nádych.

Spider bol ich poskok. Tak trochu nám zdrhol. Mysleli sme, že nebude robiť problémy, lenže teraz to tak nevyzerá.

"Ty?" vyskočilo zo mňa, ani som si neuvedomila.

"Nie, svätý Peter." ako ja neznášam, keď je niekto ironický na v tú nesprávnu chvíľu. Pretočila som očami.

"Čo tu chceš?" vyprskla som. Priblížila som sa o krok ku nemu. Pred seba som dvihla zbraň a namierila mu to smerom na hlavu.

"Prišiel som splatiť dlh." nemohla som uveriť, že to povedal s takou ľahkosťou. Práve naňho mierim a on je kľudný.

"Tak to asi nestihneš." už som chcela stlačiť spúšť a vystreliť mu mozog, ale on začal cúvať. Nestihla som zareagovať a už bežal dolu schodmi. Vybehla som za ním.

Vonku som ho zastihla práve vo chvíli, keď nasadal. Vystrelila som, no netrafila som jeho. Len sklo jeho zadného skla, ktoré sa začalo vzďaľovať. Ako na povel sa dorútil aj Justin. Chcel zaparkovať, ale ja som mu to nedovolila.

Vyskočila som mu na kapotu. Zarazene na mňa pozeral. "Choď za ním." skríkla som, aby ma počul cez hučiaci motor a ukázala na vzďaľujúce sa auto.

Neváhal a dupol na plyn.

Mala by som sa pevne držať, lenže nieť čoho. Tak som sa len snažila nezošmyknúť sa.

Chvíľku sme mu boli v závese, ale nakoniec sme ho dohnali. Išli sme zarovnu s ním. Popri "držaniu sa" som sa snažila namieriť. Výstrel... vedľa. 

"Boha!" zamrmlala som si pre seba a znovu namierila. Hlaveň som posunula trochu doprava a znovu vystrelila.

Zásah do skla. Sakra aj s tým. Mám posledný náboj. Áno, to len ja si nenabijem plný zásobník.

Znovu som namierila a strelila. Trafila som jeho plece. Prudko ním trhlo a stočil volantom.

Yeah. Som proste dobrá.

Všimla som si, že jeho auto sa nasmerovalo tak trochu zlým smerom. Rovno do lesa. Rovno do stromu. 

Aspoň to posledné,  čo uvidel pred tým, ako to napálil do stromu bola pekná príroda. 

Justin zastavil a ja som sa zošuchla z kapoty. Prekrvili sa mi nohy a ja som ucítila stŕpnuté svaly. Neuvedomila som si, že až tak som ich napínala.

Z auta vystúpil Justin a udivene na mňa pozeral.

Chcela som vykročiť ku miestu, kde Spider vrazil do stromu, lenže v momente, keď som sa pohla auto vybuchlo. Tlaková vlna ma odhodila naspäť na kapotu auta. Tvrdo som dopadla a narazila hlavou o čelné sklo.

Vyletel zo mňa bolestný ston a vyrazilo mi to dych. S ťažkosťami som sa postavila predychavala situáciu.

Pozrela som sa za seba. Videla som Biebera na zemi. Hýbal sa, ale zrejme mu to robilo menšie problémy.

Trochu tackavo som sa dostala ku nemu a pomohla mu na nohy. Odkašľal si a spolu sme nasadli do auta.

"Kto to bol?" spýtal sa ma po chvíli.

"Jeden debil, ktorého som naposledy nestihla zabiť."