Danger (JBFF) SK

29.

S pohľadu Vanessy:

"Vanessa." moje telo sa pod jeho prenikavým pohľadom začalo chvieť a po celom chrbte mi nabehli zimomriavky.

Prehltla som veľkú hrču v mojom hrdle a konečne prehovorila.

"Áno, Justin?" hlas sa mi triasol a ja som si v ten moment priala byť na nejakom vzdialenom mieste, kde by ma nemohol on takto znervózňovať.

"Páči sa mi to meno. Nessa." znovu predĺžil to S. Znelo to tak zmyselne, akoby chcel mať moje meno čo najdlhšie na jazyku.

Rukou mi začal hladkať bok. Šteklilo to, ale nechcela som to dať najavo. Potom by už neprestal.

"Mali by sme ísť. Máš predsa narodky a nebudeš ich tráviť zavretá v izbe a byť nasratá. Aj keď...mne by to nevadilo, byť tu s tebou." žmurkol na mňa a postavil sa.

"Jane ti povedala kedy mám narodky?" ku podivu som naňu nebola nasratá. Prišlo mi to divné.

"Nie. Ja som sa jej vyhrážal. Ak by mi to nepovedala, tak by som jej rodičom povedal, že sa vyspala s nevlastným bratom." na tej myšlienke sa pousmial.

"Ty si sa jej vážne vyhrážal?" a ja som si myslela, že si to Jane vymyslela.

Neodpovedal, len na mňa žmurkol a odišiel z izby.

Až teraz som si uvedomila, že o pár hodín budem plnoletá. Na tvári sa mi samovolne usadil obrovský úsmev.

Zbehla som dolu do kuchyne a hľadala Jane. Našla som ju s Ryanom, ako sa oblizujú na linke. Dobre, že si to tam spolu nerozdali. 

"Uhm... Jane, mohla by si na sekundu?" bolo trošku trapné rušiť ich, ale ja som mala vážny dôvod.

"Prečo si nás vyrušila?!" spýtala sa ma, keď už sme ostali samé.

"Potrebujem vedieť kam to ideme osláviť. Neviem, čo si obliecť." zdôverila som sa jej.

"To kôli takejto sprostosti si nás od seba odtrhla?" prekrútila očami v náhlom prívale hnevu a už kľudná mi odpovedala."Daj si niečo v čom sa budeš cítiť pohodlne, ale aj neuveriteľne sexi." s týmito slovami sa otočila a vrátila sa ku Ryanovi, ktorý celý smutný, z toho, že som ich vyrušila, stál vedľa kuchynského ostrovčeka a pozoroval blížiacu sa Jane.

"Prídem po teba o pol ôsmej. Buď hotová." ešte na mňa zakričala. Mám ešte také štyri hodiny.

Napadlo mi, že by som mohla znovu zmeniť štýl účesu. Modrá je out. Rýchlo som vbehla do izby a hodila na seba prvé čo prišlo pod ruku, pretože som ešte vždy bola len vo vyťahanom tričku.

Nasadla som do auta a ponáhľala sa do kaderníctva.

"Nazdar. Po týždni sa zas vidíme." usmiala sa na mňa Moly. Aj minule mi robila vlasy. Ako naposledy aj teraz sme celé dve hodiny prekecali.

***

"Ty bláho... to je úžastné. Vďaka Mol." zaplatila som jej a odišla.

Aj v aute som sa ešte raz pozrela na svoj nový účes. Kto by neodolal pozretiu do speťáka.

Milujem emo štýl. Čierne, hnedé a blonďaté pramienky sa mi kryžovali cez celú hlavu v nepravidelných vlnitých pramienkoch. Ofina mo trochu padala do očí, ale tak to má byť.

Zaparkovala som na tom istom mieste ako vždy. Totiž hockde.

Nechcela som, aby ma niekto videl pred tým ako budem hotová. Vybehla som si to do svojej izby a unikala Janiným výkrikom, ktoré vychádzali z Ryanovej izby.