Danger (JBFF) SK

5. Race with Lil Twist

S pohľadu Vanessy:

"Nepičuj." prevrátila som očami nad chalanom čupiacim mi pred nosom. Až príliš mi to pripomínalo mooment, keď som sa vyhrážala Matovi Vaireovi a on ma potom udal. Kokot, kôli nemu som premrhala tri roky života.

"Prísahám, že som o tom nevedel." blonďatú hlavu mal sklopenú v dlaniach, takže som mu nevidela do modrých očí. Ako je možné, že v NewYorku je toľko modrookých blonďákov a blondíniek? Je to tu nimi presiaknuté na každom rohu. Momentálne medzi nich perfektne zapadám.

"Jasné, tak ty si nevedel o tom, že ma tvoji chlapi chceli zastreliť, hej? Sranda...pretože ja môžem povedať, že neviem o tom, ako ťa o chvíľu odbachnem. Vyklop to! Čo odo mňa chceli?!" zavrčala som. Už ma toto dohadovanie prestávalo baviť.

"Nič, vážne. Len...len." bolo na ňom vidno, že klame. Zatiahla som ho do jednej z ticchých uličiek. Doteraz sme stáli všetkým ľuďom na očiach, lenže nik si nás nevšímal, čo hralo v môj prospech. Hodila som ním o stenu a priklincovala ho pohľadom. Nebol schopní pohnúť sa.

"Ihneď to zo seba vyklop. Viem, že tam neboli rekonštruovať apartmán. Veď mi rozhádzali celý byt." rozhodila som rukami a vyčítavo naňho zagánila. Chlapec si za moje správanie môže sám. Nemal byť tak pomalý.

Zpoza riflí som vytiahla pištoľ a namierila mu ju na hlavu. "Chcem to vedieť okamžite." zasyčala som mu blízko pri tvári.

"Chlap, ktorého našli mŕtveho v opustenej uličke Bronxu bol brat mojeho šéfa. A chalan, ktorého okradli na jednej párty, bol náš človek. V oboch prípadoch sa podpísal Nightmare, ale nik nevie kto to je. Šéf má o tebe nejaké informácie a tak si ťa chcel preklepnúť. Nič viac neviem. Prisahám." zafňukal.

"Mrdky. Nech sa tvoj šéf a všetci jeho podriadený strčia." zavrčala som si pre seba. "Poviem ti jednu vec a chcem, aby si to odkázal šéfovi." zapriadla som mu pri uchu. Jeho telo sa zatriaslo. Pomaly prikývol...no veď nech skúsi nesúhlasiť. "Prídeš ku nemu, vytiahneš ho niekde na voľné priestranstvo a povieš mu, že Nightmarea poznáš osobne. Som to ja." brnkla som mu po nose a zasmiala sa nad jeho zmäteným výrazom. Pištoľou som mu prešla po sánke. "Bolo by ťa škoda...padaj. A nech to je ešte dnes. Sledujem ťa." priblížila som sa ku nemu a slabo ho pobozkala na líce. Tak, aby si to nevšimol, som mu do vrecka od košele hodila odpočúvací čip.

Kámo, ty už si teraz mrtvý.

***

Všetci stáli pred domom, kde som nedávno šľohla drogy. Chalan, ktorému som sa vyhrážala, dvaja černosi a skupinka chalanov v kapucniach. Nebolo im vidno do tvárí.

"Anthony, viem, kto zabil tvojho brata." hlas toho idiota sa mi ozval v sluchátku. Zrejme ešte stále nenašiel čip.

"Čože? Odkiaľ? Hovor, Dave!" divo gestikuloval. Zasmiala som nad jeho zvedavosťou. Prečo si ku tomu nemohli sadnúť? Jáj...jasné, ja som tomu Daveovi povedala, aby boli vonku. Pokrútila som nad sebou hlavou a znovu sa zapozerala do ďalekohľadu na sniperke.

"Dnes sme boli v byte jednej baby a ona nás prichytila, keď sme utekali. Všetkých okrem mňa zabila. Mne povedla, aby som ti povedal, že ona je Nightmare." ticho oznámil Dave.

"Ako vyzerá? Ako sa volá? Kto to je?" začal sa pýtať Anthony.

"Je to blondska s modrými očami. Dosť ťažký kaliber na to, že je to baba. Mohla mať tak 20 rokov. Sexi, pekná a kurevsky ohybná. Tá by bola v posteli dobrá." zasmial sa. Znechutene som si odfrkla a pokračovala v sledovaní ich z protiľahlen budovy. Ležala som na zemi a možnosť, že by ma zazreli, bola nulová. Dobre...nie až tak, ale ak by ste o mne nevedeli, neuvideli by ste ma.