Danger (JBFF) SK

30. I missed your lips!

Časť venujem Sab_Kidrauhl (hádam som to dobre napísala :D soráč ak nie...nik nie je bez chyby) za roztomilý komentík, aj trochu dlhší :D a dostala si ma slovami, že ma miluješ :O :3 som poctená :DD ale tak kto by ma nemal rád, že??? :DDD no ale späť ku časti...

Všetci si užite túto tak drama časť :O aspoň mne tak trochu príde :DDD a Sab... (som lenivá napísať celý názov, ale je tak dlhý...) takže Sab...uži si časť :*

Z pohľadu Vanessy:

Som mŕtva? Už si predstavujem situácie, o ktorých snívam odkedy mi prvýkrát ublížili? Vážne pred sebou vidím Justina? Je to skutočne on? Neverím vlastným očiam.

Možno to nieje skutočné a ja som zase odpadla v dôsledku bolesti z postrelení. Možno je Justin mojou poslednou predstavou pred smrťou, ktorá onedlho nastane.

No ak by to bol len sen, len nádherná predstava, cítila by som bolesť pulzujúcu mi v pleci? Ak by to bol sen uvedomovala by som si, že každú chvíľu Anthony s jeho piatimi poskokmi vybehnú z rohu a obkľúčia nás? Ak by to bol len sen, samu seba by som si predstavila inak, čistejšiu, upravenejšiu a s neprestreleným plecom.

Toto nie je sen!

Je to skutočnosť! Justin predo mnou skutočne stojí! Skutočne ma objíma! Skutočne cítim teplo jeho tela! Toto nie je sen! Ale ak by bol, je to tá najkrajšia spomienka, najkrajší výplod mojej fantázie, aký sa mi mohol zdať pred smrťou.

Justin ma prepustil zo zdrvujúceho objatia a celú si ma prezeral s čoraz väčšími starosťami. Bojí sa o mňa. Stará sa. To sú tie najkrajšie vlastnosti, ktoré z neho vyžarovali.

Bojí sa o mňa, to znamená, že mu na mne záleží. Niekomu na mne záleží. Podvedome som sa usmiala, ale napovrch to nedala znať. Niežeby som nechcela, ale rozbolené porezané líca mi v tom bránili.

So smútkom v očiach si premeral moje dobité telo. Na chvíľu sa mi zazdalo, že sa v jeho očiach zablysli slzy, ale netrvalo to ani sekundu a nahradil ich hnev. Hnev na Anthonyho? Hnev na mňa? Hnev na seba samého? Neviem, ale ten hnev vyvieral z jeho vnútra. Čistý, ničim nezastaviteľný hnev.

V rovnakej chvíli, ako otvoril ústa a chcel niečo povedať, vybehli z rohu šiesti chlapi. Dvaja z nich mi už dlhú dobu ničili život.

Anthony s Derekom stŕpli na mieste, ako ma uvideli v Jusitnovom objatí, ale ostatný chlapi sa rozbehli mojím smerom nevšimnúc si Lila, Chaza a Ryana, ktorí na nich okamžite namierili a strieľali. Anthonyho chlapi padali na zem so zdesenými výrazmi na tvári. Chalani sa postavili okolo mňa s Justinom kráčajúcim rovno ku Anthonymu.

Zatínal päste. Myslela som, že bol len naštvaný z pohľadu na moje modriny a tržné rany, lenže akonáhle sa dostal na dosah Anthonyho čeľuste napriahol sa a tak ako ja pred pár minútami vrazil mu rovno do tváre.

Derek sa ku podivu ani nepohol. So záujmom sledoval Justina striedajúceho päste dopadajúce na Antonov ksicht. Nespravil jediný pohyb, ktorý by mu pomohol, či zabránil dopadu Justinových pästí. Len stál a pozeral. V očiach sa mu nebezpečne blýskalo, akoby si jeho utrpenie užíval. Tak isto sa pozeral na mňa, keď sa mi Anthonyho nôž zarezal do tela.

 Zmiatlo ma to. Prečo Anthonyho nebráni? Veď sú spojenci! Alebo nie? Žeby mu už Anthonyho velenie liezlo krkom a chcel sa ho zbaviť tak, ako mi ostatný? Aj to je možno, ktorá mi napadla, ibaže nieje tak reálna.

Ak by mu jeho správanie liezlo na nervy, nepracoval by pre neho dnes ráno. Nefackal by ma a neubližoval mi. Proste by odišiel. Možno by ešte stihol uložiť malú bombu na odstránenie toho Anthonyho veľkého zadku.