Danger (JBFF) SK

4.

"Destiny?!" podozrivo si ma obzeral. Stále vyzerá rovnako. Nedalo sa inak... musela som sa usmiať a rozbehnúť sa k nemu. Vtiahla som ho do mamutieho objatia a doslova ho pučila. Ryan sa vôbec nehýbal, tak som sa odtiahla a pozrela do jeho prekvapených očí. V sekunde si ma pritiahol späť a pučil ma silnejšie ako ja jeho.

A to ma bolelo, kôli Justinovému mučeniu.

Justin bol  prvé dni celkom nežný, ale keď som mu nechcela podľahnúť bol ku mne krutý a už sa ma nepýtal či ma môže... Jednoducho, keď som nechcela, bil ma. Najprv to bola, len slabá facka, potom stratil trpezlivosť... vtedy to už neboli len facky. Doteraz mám jednu jazvu od neho. Bol vtedy opitý a ja som obzvlášť papuľovala, on vitiahol nôž a porezal ma na bedrovú kosť. Zarezal sa až do kosti a ja som bola kôli tomu v nemocnici.

Cukla som sebou, keď mi Ryan zatlačil na to miesto. Vyplašene na mňa pozrel, ale ja som uhýbala pohľadom. Chytil mi jemne bradu a nadvihol si ju. Prezeral si moju tvár a študoval každú drobnú ranku na nej. Len si vzdychol a pobozkal ma na čelo.

"Čo tu robíš?" pošepkal mi ešte stále s perami na čele. Zacítila som na ňom jeho teplý dych.

V tom mi udrel do hlavy fakt, že Nessa nie je práve na nabezpečnejšom mieste.

"Preboha! Nessa! On ju asi uniesol. On jej určite ublíži. Ja som ju tam nemala nechávať samú. Je to moja chyba..." už by som aj pokračovala, ale Ryan ma prerušil.

"Destiny, ja neviem o čom to hovoríš sakra. Kto je kde?" kľudne mi pripomenul, že on o tom vlastne ani nevie.

"Nessa... ona sa mi snažila pomôcť a Bieber je tam niekde s ňou. Ona sa ma zastala na tej párty a potom ja som jej povedala, čo sa stalo a zjavil sa tam Justin a mne povedala, aby som bežala, tak som odtiaľ vybehla a nechala ju tam s ním. Je to moja chyba."  všetko som to povedala tak rýchlo, že mi skoro nerozumel.

"Ak som tomu dobre pochopil, niekde tam vonku je teraz Vanessa s Bieberom?" pre uistenie sa ma opýtal. Ja som sa zmohla len na prikývnutie. "To je zlé. Veľmi zlé. Kde presne?"

Približne som mu povedala, kde nás zastavil. On vypleštil oči a niečo si nezrozumiteľne zamrmlal.

"Tak teraz to už fakt dojebala! Kurva, nemôže si dať aspoň jeden deň pokoj?" nechápala som o čo ide. Nechcela som sa do toho pliesť, aj keď som v tom až po uši.

Ryan vybral z vrecka mobil a niekomu volal. Ja som sa zatiaľ obzerala okolo seba.

"Piče! Tak ich nejak daj do poriadku! Potrebujem ich pri zmysloch." s týmito slovami to zložil. Bolo očividné ako veľmi je nasraný.

"Nasadaj!" zavrčal cez zaťaté zuby a ja som poslušne nastúpila do jeho auta. "A povedz mi čo sa stalo."

***

"Choď do svojej izby. Príde ťa postrážiť Marco. Ja si musím niečo vybaviť." až keď to dopovedal som si uvedomila, že sme pred domom. Našim domom. Už som skoro zabudla aj ako vyzerá.

"Dobre, ahoj. A neublíž si." vystúpila som z auta a vbehla do domu. Chvíľu som sa obzerala potom vyšla do svojej izby. Vôbec sa nezmenila, akoby tu ani nik nebýval.

Usadila som sa v obyvačke a pozerala telku. Po chvíli sa rozleteli dvere od domu. Vošla som do predsiene a pozrela sa kto to je. Zdal sa mi povedomý. Jáj to bude ten Marco. Bol totálne zťatý. Ledva sa držal na nohách. No... vlastne v tejto chvíli už leží na zemi.

Opatrne som k nemu prišla a snažila sa ho dvihnúť na nohy. Už  skoro stál, keď sa mi omylom vyšmykol z rúk a znovu sa po hlave strepal na dlážku.