Danger (JBFF) SK

7. Lil you are dick!

"...som ti vravel, že dneska máme kšeft. Denis potrebuje doplniť zásoby trávy a čaká na dávku už dva dni. Nechce sa jej čakať dlhšie, tak mi volala, aby som to zariadil. O deviatej príde pred Killer-klub a bude nás čakať." hlas nejakého chlapa sa ozýval z mojeho sluchátka, ktoré som zapojila do reprákov akonáhle som počula prvé slová. Zrejme si bundu nebohého Danna, chlapa, ktorého som včera doriadila, nechali a neprezerali vrecká, takže sluchátko bolo aj najďalej ukrité.

"Vďaka za info, chalani." zamrmlala som si. Už som mala vymyslený plán, ako im preberiem kšeft. Takýto maniaci dokážu bohovsky zaplatiť aj za malú dávku.

Zahodila som sluchátko a išla sa pripraviť, pretože práve odbila ôsma hodina.

Po výdatnej sprche som sa navliekla do čiernych legín, čierneho trička a veľkej čiernej mikine s hlbokou kapucňou. Mala by som byť pod ňou dostatočne ukritá, aby ma nik nespoznal. Je možné, že tpo bude zariaďovať Lil.

Po pol hodine som už sedela na svojej motorke a uháňala ulicami. Zbraň mi trónila za lemom legín, kde nebezpečne balansovala, až som si myslela, že mi vypadne. Trávu som mala ukritú v skritom vrecku na mikine.

Cesta z Manhattanu do Bronxu, kde sídlil klub Killer, mohla trvať tak štvrť hodinu. Mala som šťastie, že nebola veľká premávka.

Zastala som rovno pred klubom a obzerala sa okolo seba, či niekde neuvidím nedočkavú ženskú postavu. Bingo...

Osamotená stála vedľa cesty a vyhliadala svojich dílerov. Zostúpila som z motorky a vydala sa ku nej.

"Zlatko, vyzeráš rozrušene, nechceš sa zabaviť? Mám niečo, čo by ťa dokázalo vtiahnuť do ríše neprekonateľného šťastia a nekonečného vzrušenia." lákavo som poznamenala a z vrecka vytiahla vrecko s rozdrvenýmy rastlinkami. Pridala som ku tomu aj zopár papierikov, aby si nemusela míňať zásoby.

Na balíček plný tej zázračnej byliny pozerala ako na zjavenie. Akoby to bolo centrom jej šťastia.

Pomaly začala prikivovať, až nakoniec ako bláznivá naťahovala ruku ku vrecku, ktoré som radšej odtiahla.

"Nič nie je zadarmo, zlatíčko. Kšefty v poslednom čase idú dolu vodou a ja mám posledný balíček." zamávala som jej ním pred očami. Omámene ho sledovala a nespúšťala z neho zrak.

"200 dolárov." navrhla, ani na mňa nepozrela.

"Anjelik, toto je posledný balíček. Vieš koľko ľudí by zaň zaplatilo ešte viac prachov?" trochu poťaháme za peňaženku, no nie? Toto bude jednoduchý obchod.

"300 dolárov."

"Vieš, už vidím tamtých chalanov sem pozerať." ukázala som na hlúčik opitých chlapov, ktorý si nás dve úchilne prezerali.

"400." vydýchla zničene. Dochádzala jej trpezlivosť. Už mala hlad po tom pocite výnimočnosti.

Neďaleko nás zastavilo auto a ja som inštiktívne vedela, že prichádzajú preblémy.

"Páve sem idú chlapi, ktorý ma nemajú radi. Ponáhľam sa a toto to len tak nenechám." zavrčala som a už sťahovala ruku. 

"750. To je všetko, čo tu teraz mám. Prosím, len mi to daj." žobronila. No nezľutujete sa nad ňou?

"Vďaka za obchod. Keby sa niekto pýtal, som Nightmare. Ich nočná mora." zaškerila som sa a mohla si len domyslieť ako mi iskria oči vo svite mesiaca, ktorý nedávno vyšiel na oblohu.

Vymenili sme si prachy a marihuanu a ja s úsmevom na tvári odišla od dievčaťa. Ponáhľala som sa, pretože som vedela, že po tom, čo sa Anthonyho chlapi začnú pýtať tej Denis kto som, nastanú problémy. Samozrejme pre mňa.