Danger (JBFF) SK

42. It hurts!

Z pohľadu Cleo

"Jane, netrieskaj toľko do tej klávesnice. Prosím, ukľudni sa. Určite sa im nič nestalo." hlavu som mala podopretú rukami sledujúc praskajúcu obrazovku, na ktorej sa len pred pár minútami prehrával ten zmätok.

"Mám sa upokojiť? Zbláznila si sa? Uvedomuješ si, čo to môže znamenať?" ďalšia päsť dopadla na stôl len pár centimetrov od mojej. "Vieš, čo znamená, keď vypadne signál medzi nami a chalanmi na akciách?" nedala mi ani šancu na odpoveď. "Smrť!" hlboko vydýchla. "Ak medzi nami nie je nijaký kontakt, ako mám vedieť, že sú v poriadku? Ako mám vedieť, že im práve niekto nevpálil guľku do hlavy? Nemôžem si byť ničím istá! A nemám im tam ani koho poslať. Prvý tým vypadol, potom nás odpojilo od druhého a tretí im kryje chrbát, keďže vieme ako veľmi nás v tomto meste milujú!" nie a nie sa zastaviť.

Nastalo ticho. Nemohla som argumentovať. Mala pravdu. Nijak sme im pomôcť nemohli. Aspoň nie odtiaľ, kde sa práve nachádzame.

"Pôjdeme za nimi?" ten návrh stál za hovno, no bola to jedna z možností, ktoré by znamenali niečo spraviť. Ak tu budeme len sedieť a kričať od zúfalstva nikomu to nepomôže.

Jane na mňa pozrela so strachom v očiach. Zvažovala to. Videla som to odhodlanie v jej očiach, no zakrýval ho hrubý koberec strachu o vlastný život.

"Raz som bola na akcii s chalanmi a Nessou." sklonila hlavu. "Na Vanessu šiel ten chlap zozadu. Nemohla ho vidieť. Zabila som ho." ten prázdny výraz v jej svári mi napovedal, že na to nebola pyšná. "Zatvorila som oči a vystrelila zo zbrane, ktorú mi dala do ruky." pozrela na mňa. "Mám nočnú moru zo skutočnej akcie." úprimne na mňa hľadela.

"Ja som na nijakej akcii nebola." Jane sa nad tým zachechtla.

"Sme nanič." zložila hlavu do dlaní rovnako ako ja. "Možno mi práve umiera frajer, ktorého som si v posledných dňoch skoro nevšímala." trhla sebou, akoby sa to skutočne dialo.

"A mne brat, ktorému som naposledy hodila lyžičku do hlavy." na chvíľu sa Jane zasmiala, no rýchlo ju to prešlo.

"Nemali by sme tu len tak sedieť! Nemôžme." skrútila sa na stoličke a vypla okno, kde doteraz sekane prebleskovali všetky odtiene sivej. "Kde sú tie kamery?" mrmlala si popod nos, keď stále prepínala medzi kamerami, ktoré sme dokázali nabúrať. To je celkom dobrý nápad. Možno nájdeme nejaké kamery, ktoré ich momentálne snímajú.

Povzdychla som si a postavila sa.

"Dáš si kávu?" Jane ani neodlepila oči od monitora a prikývla zúrivo ťukajúc do klávesnice.

Vybehla som zo suterénu a prešla do kuchyne. Zapla som kávovar a vybrala dve šálky z poličky oproti. Zvrtla som sa, no nestihla som nijak zareagovať. Pocítila som na tvári vlhkú handričku. Od prekvapenia som zhíkla. Vedela som, čím je látka nasiaknutá, no už som tomu nepomohla.

Šálka sa rozbila na podlahe.

Z pohľadu Vanessy

Vyzerali sme ako zásahová služba poslaná priamo od prezidenta. Šesť áut vybavených špičkovou technikou určenou na okamžitý zásah.

Lenže New York speje do sračiek, ak si to ani jeden z viac ako osem miliónov ľudí nevšimne. A to ešte, prosím pekne, prechádzame cez diaľnicu.

No sťažovať sa nemienim. Pozornosť by nám len sťažila prácu. O to nestojím.

"Na Mansion street o pár blokov ďalej sa niekto obstreľuje." Ashtonov hlas sa mi ozval v sluchátku. Ktorý debil by sa s niekým obstreľoval v obytnej časti Bronxu?