Danger (JBFF) SK

44.

Tak fajn...ako som si všimla, zlý koniec nemal práve najlepšie ohlasy, takže zrejmä nebude... /smutný puppy face/, ale tak vás to snáď poteší a dúfam, že nesklamem Vaše očakávania :D Janka555 vážne to musím zas napísať? Ugh... venujem ti časť /znova :P :D/ a ty už vieš, čo to znamená...dopredu oznamujem, že to bude posledná takáto časť, zrejmä, takže si ju všetci užite... :D prajem super čítanie všetkým... :*

S pohľadu Vanessy:

"Jaxon ty lenivé hovado, padaj sa obliecť o päť minút ideme. A Justin, je mi jedno, či sa ti to páči alebo nie, ale ideš s nami." veď čo...trochu pod papučou byť musí :D

"Kurva, ja nejdem! Nepotrebujem ich vidieť a ešte viac sa tým trápiť." bliakal po mne Justin. Toto je naša asi najhoršia "hádka".

"Fajn, tak potom, keď sa tvoj brat po dlhých rokoch stretne s rodičmi a bude ti o nich do konca jeho pobytu tu hovoriť a opisovať aj tie najjebnutejšie veci, tak sa nechoď sťažovať ku mne, že som ťa nevolala a nechala ťa tu samého zabíjať svoje mozgové bunky alkoholom. Máš poslednú šancu. Ideš alebo nie?" po dlhej dobe som sa aj ja odhodlala zvýšiť hlas a vražedne mu pohľadom vykrúcala gule.

Chvíľu premýšľal ako sa z toho dostať, ale nakoniec len sklopil hlavu a pokrútil ňou.

"Nejdem." vydýchol si. Ja som tam len zarazene stála.

"Tak ty nejdeš, hej?" potichu som zavrčala a prepaľovala jeho sklopenú hlavu. "Justin, ty tam pôjdeš buď po dobrom, alebo po zlom! Vieš, čo robím, keď som zlá, že?" nenechala som ho dohovoriť. "Nechci, aby som ťa k tomu autu dokopala, lebo si ďalší týždeň nezasunieš!"

S malým strachom na mňa zodvihol svoj pohľad. Ústa sa mu zvlnili od úsmevu, keď krúútil hlavou.

"To by si mi nespravila." zasmial sa a pomaly sa dotrtkal do kuchyne, kde si znovu odpil z fľaše whiskey.

Ironicky som sa zachechtla a zaťala päste. Keď sa otočil, rýchlo som sa ku nemu rozbehla a zastala tesne za jeho chrbtom.

"Kurva, Nessa, toto mi nerob!" chytil sa za srdce a predýchaval jeho šok, keď sa otočil a uvidel môj nasraný výraz tváre. Omylom pri tom pustil pohár, ktorý sa rozbil na podlahe hneď vedľa nás.

Bez slov a nevšímania si črepov na zemi, som ho potiahla za predok trička a strkala-vláčila-ťahala ho do predsiene. Celý čas sa vzpieral, ale nepovedal mi na to ani slovko.

Vonku na nás čakal Jaxon, ktorý svoj plán oľutoval ihneď, keď som ho chcela odviesť. Podľa jeho námietok a výhovoriek, tam ísť nechcel. Tí chlapi sú veľmi predvídateľný. Aj jeho som ku návšteve ich rodičov musela nútiť, ale on sa mi radšej nevzpieral. Aspoň jeden z nich má fungujúci mozog.

So sklopenými hlavami nasadli do môjho auta. Môjho nového auta. Kúpila som si ho deň po napadnutí JJ-ovho kasína. Teraz to budú nejaké tie tri dni po tom incidente. Ešte stále sme nechytili Corteza, ktorý zdrhol hneď po jeho zmasakrovaných chlapoch. Už by nemal robiť problémy. Je niekde v okolí LA, takže dosť ďaleko od naších zatiaľ šťastných životov.

Jaxon mi raz spomenul, kde bývajú ich rodičia, takže som ani z jedným z chalanov nemusela hovoriť počas jazdy. Bolo zvláštne byť v aute ticho. Som zvyknutá na hlasné výbuchy smiechu, keď sa ku mne do auta nasáčkuje Lil s Nickom a začnú sa predbiehať vo vtipoch alebo mi rozprávajú ich historky. Nickové už ako-tak poznám, ale Lil ma vždy prekvapí nejakou novinkou.

"Tak už niečo povedzte." povzdychla som si a očkom pokukovala po oboch. Na Jaxonovi boli vydno aspoň známky po šťastí, že uvidí svoju rodinu, ale Justinova tvár sa nedala nijak identifikovať. Bol zabratý do myšlienok a ani si nevšimol, že som zaparkovala. Všetci sme zostali sedieť na svojich miestach. Uvažovala som, či nebol zlý nápad nútiť Justina do niečoho, čo nechce. Predsalen, keď je nasratý, je nepredvídateľný.