Danger (JBFF) SK

23. Scary dream

Z pohľadu Vanessy:

Nemo som civela pred seba a všímala si ich reakcie. Anthonyho škodoradostný výraz ma nijak neprekvapil, Yukio si ma prezieravo premeriaval, akoby odhadoval moje schopnosti a Justin, ten na mňa pozeral dosť nahnevane. Čo ho zas žere?

Oblizla som si pery a nahodila milý úsmev. "Zdravím." viem, že som hlboko, hlboko v prdeli, ale prečo moju smrť neodialiť sladkými rečičkami? Tak trochu samovolne sa moje nohy pohli vzad a ja som chrbtom nazarila do dverí.

Zvrtla som sa v snahe otvoriť ich, ale nemali kľučku. Kurva! Pomaly som sa otočila a čelila mojej blízkej smrti.

"Vanessa Warner, som rád, že sa konečne stretávame." predo mňa sa postavil Takahashi. Za ním ako jeho ochranka stáli ďalší dvaja mohutní číňania. Nasucho som prehltla hrču tvoriacu sa mi v hrdle.

"Potešenie na mojej strane?" nadvihla som obočie a rozmýšľala čo všetko si títo ľudia dovolia, keď už sme sa takto pekne stretli. Na polícii. Vlastne, ak by ma títotu napadli, určite by to nedošlo ďaleko, keďže som jedným z hlavných podozrivých a poliši ma potrebujú živú. "Ako sa má dcéra? Počula som, že došlo ku tragickej nehode. Je mi to ľúto." snažila som sa zo seba urobiť nezúčastneného okoloidúceho. 

"Nehraj sa na niečo, čím nie si. Viem, že si ju zabila ty. Aj to, že si zabila Keshiyu, keď sa ti chcela pomstiť. Zavraždila si moje dve najlepšie bojovníčky a to nezostane len pri mávnutí rukou." jeho dych dopadajúci mi na tvár, ako bol ku mne sklonený, páchol po whiskey. Určite ho odviedli uprostred nejakej porady, alebo niečoho podobného. Trochu som sa od neho odvrátila, aby som nemusela dýchať to, čo on vydychuje.

"Pozri, Yukio, plním len to, čo mi je povedané. Je to moja práca, nebolo v tom nič osobné. Ak sa chceš niekomu pomstiť, za mnou nechoď. Ja som dostala prachy, je to za mnou." pred seba som zodvihla ruky.

"A pre koho pracuješ?" zasyčal tak nepríjemne, až ma zamrazilo.

"To je dobrá otázka. Ešte na ňu vedieť odpoveď." pokývala som hlavou a pobúchala ho po pleci.

Chcela som ho obísť a tak mať za sebou aspoň jednu z hrozivých stretnutí tohto dňa. Lenže čo sa nestalo? Dva Takahashiho bodyguardi ma pritlačili na stenu, pripomínam-nie práve najjemnejšie, až som sa nemohla hýbať.

"je zvláštne, že si práve teba niekto najal. Nezdá sa ti to podozrivé?" Takahashi nadvihol obočie, ktoré by nutne potrebovalo vytrhať. Veď sa mu zrastalo priamo medzi očami.

"Ani nie. To vieš, každý si chce najať tých najlepších." ruky som zohla ako najviac sa mi dalo a prstami ukázala na seba. "Som nenápadná, malá myška, ktorá by neublížila ani muche. Pokým nedostanem zaplatené." škodoradostne som sa usmiala. "Nemám prečo sa čudovať, že si ma niekto najal."

"Mňa len zaujíma, prečo si ťa najíma stále dookola ten istý človek. Čím častejšie budeš zabíjať pre jedného človeka, tým viac ťa budú ľudia vídať v jeho blízkosti, alebo s jeho ľuďmi. Ćo tak ten Conroy? Si s ním v kontakte a my všetci to vieme." nasucho som prežrela hrču v hrdle. Takahashi otočil prstom po celej miestnosti. Všetci nás sledovali.

"To je nepodstatné." mrmlala som. Čo na to povedať? Začala som nad jeho slovami premýšľať a dospela ku názoru, že nie je na škodu vypočuť si jeho názor.

"Ale je. Ten chlap, ktorý si ťa najal, má niečo v pláne a ty mu perfektne hraješ do karát. Chcem vedieť, ktorý kretén zabezpečil smrť mojich dcér, tak mi to láskavo povedz." chcel to vedieť. Chcel zabiť toho chlapa, pre ktorého pracujem. Ale ako mu mám povedať niečo, čo sama neviem.