Danger (JBFF) SK

40. Some problems?

Z pohľadu Vanessy

"Nikto z vás si vysielačku nevyberie z ucha, kým vám to nedovolím. Nik nebude zasahovať do GPS systému, ktorý budem ja riadiť. Máme rovnaký cieľ nech už ste kdekoľvek. Vždy vás to zavedie tam, kde budem aj ja." poslednému z nich som podala sluchátko do ucha. "Ak vás pošlem mimo moju polohu, po dokončení príkazu sa vrátite a podáte hlásenie. Nedokončený príkaz, rovná sa smrť od nasratej ženskej, ktorá sa s vami nemieni zahadzovať. Všetkým jasné?"
Nik nenamietal.
"Fajn. Zistili sme polohu toho idiota, ktorý mal tú odvahu pokúsiť sa ma zabiť. Dnes večer sa bude nachádzať v jednom bare. Mám niekoľko kontaktov, ktorý mi potvrdili jeho prítomnosť. Nebude to žiadne prekvapenie na koniec. Prídeme tam, zabijem ho a potom nastane zvyšok akcie. Mám ešte zopár nevybavených účtov. O tom neskôr." znovu sa mi vybavila Justinova tvár pred očami ako leží v posteli a leje do seba alkohol.
Otočila som sa ku Astonovi, ktorý sa babral s posledným autom. Naklonila som sa ponad kapotu a sledovala ako zapína káble pomedzi súčiastky motoru.
"Spravili tu nejaké ochrany proti ľahkému výbuchu motora, je trochu zložitejšie pozapínať to. Je s tým trochu problém." pozrel na mňa, keď si všimol moju zaujatosť voči jeho práci. Zamračila som sa. Čo znamená 'trochu problém'? Zrejme mi túto otázku vyčítal z tváre, inak si jeho okamžité zavrtenie hlavy neviem vysvetliť. "Totiž... Len to trochu dlhšie trvá, kým sa to zapojí. Nie je nijaký problém."
Veď preto.
Vzpriamila som sa a prudko otočila. Prevrátila som očami nad pohľadmi tých vidlákov. Nezazlievam im to. Mám príťažlivý zadok. Tak naň pozerajú. No a čo. Aj ten krpatý technik pozeral. Len som nad tým povzdychla.
Spomenula som si na chvíľu kedy som sa dnes ráno zobudila. Ashton už nespal, no ani sa nehol, keď si uvedomil, ako som okolo neho obkrútená. Ležal tam dokým som sa nezobudila. Zmätená som naňho hľadela a potom sa rýchlo posadila. Snívalo sa mi o Justinovi. Ako spolu ležíme v posteli a v tichu obaja zaspávame. Podvedome som sa v noci pritúlila ku jedinému telu, ktoré so mnou ležalo v posteli. V kúpeľni som sa z toho sna spamätávala snáď hodinu z čoho som desať minút preklínala slzy, ktoré mi stekali po lícach, keď som si uvedomila ako som Justinovi ublížila. Vedela som to. Ublížila som mu, keď som zo dňa na deň zmizla a nedala nikomu z nich vedieť. A on sa kvôli tomu opíjal.
"O ôsmej budete v autách. Kto bude meškať... nech si ma nepraje. Minimálne jedna hodina cesty do NY by mala byť kľudná. Neviem odkiaľ už striehnu tí, čo ma nemajú radi." nechcem privádzať zlú náladu tým, že poviem chlapi, ktorý ma chcú zabiť. "Nechcem riskovať. Niekoľko kilometrov od New Yorku budú dávať všetci pozor. Nijaké prepady, ktoré nás prekvapia. Nepotrebujeme zbytočných mŕtvych." pozrela som na Ricka a Tylera. Oni majú na práci zbieranie mŕtvol. Nebudem kvôli nepozornosti preberať náhodných mŕtvych na policajnej stanici. Koho po ceste zabijeme hodia do môjho auta, ktoré ma zadnú časť voľnú. Len tam prehodíme nejakú plachtu, aby sme nerobili rozruch. Čo by asi tak urobili ľudia ak by videli auto plné mŕtvol? Zrejme by to znovu skončilo na policajnej stanici.
"Mali by ste si ísť ešte na pár hodín oddýchnuť." vykúzlila som najlepší falošný úsmev. "Ash, máš to už hotové?"
"Sekundu." mrmlal, keď prešiel do auta, naštartoval ho a skontroloval, či sa mu podarilo správne prepojiť káble a GPS funguje. "Mám to." vystupujúc sa škeril. Zrejme to je preňho najväčší úspech svojho života.
Zatvoril kapotu a zamkol auto. Kľúče mi hodil po ceste k výťahu.
"Čo ak vedela, že si ju odpočúvala a povedala nám zlé informácie?" zamyslela som sa nad tým, no veľa pozornosti som tejto jeho úvahe nevenovala. Jane nemá odkiaľ vedieť, že sme sa jej nabúrali do počítača a zapli mikrofón. Nie je možné, aby to zistila. Žiadna kontrolka na upozornenie na nepovolené zapnutie mikrofónu neexistuje.
"Nemá to odkiaľ vedieť. Ani ona, ani Cleo, ani ktokoľvek, kto do tej miestnosti vkročil. Ani ich nenapadne, že sa také niečo stalo, keď teraz plánujú útok na Corteza." bola som si tým na 99,9% istá.
"A čo ak niečo poplietla?" dobiedzal ďalej, ako sme stáli vo výťahu a čakali na zatvorenie dverí.
"Vravela, že o desiatej začnú. Prvý tím pôjde do domu, aby nik nemohol spustiť poplach. Akonáhle tak spravia, druhý tím vletí do klubu. Čiže v momente, kedy tam vkročíme my, tam bude Justin, môj otec, Derek a Cortez. Možno ešte zopár opitých chlapíkov a možno nejaký ochrankár v civile. Všetko by to malo ísť podľa plánu a dokonca sa stretnem aj s Justinom." nad tou poznámkou som sa musela pousmiať.
"Len aby šlo všetko podľa plánu." zamrmlal si, no počula som ho.
"Pripadá mi to príliš jednoduché." rozmýšľala som nad tým už pred pár hodinami, kedy sme zistili plán, no neprišlo mi to ako niečo, nad čím by som mala mrhať čas. No teraz, keď je všetko naplánované, mi to vŕta hlavou.
Neviem prečo mi to príde zvláštne. Prídeme tam, zabijeme všetkých nepriateľov. Ak som dobre pochopila Jane, tak Ryan, Lil a Chaz spolu s niekoľkými dobrovoľníkmi (ešte pred akciou v klube) pôjdu do Cortezovho domu a zabijú svedkov, ktorý poznajú meno Cortez DeCalvacante. Aspoň v tomto meste. A popri tom ostatní, ktorý zostali, budú sledovať chod v meste. Ak by sa niekto odvážil napadnúť prvé dva tímy, nebudú čakať a pôjdu po nich ako ochrana a rovnako tak aj upratovači. Všetci majú prácu. Všetci vedia, čo majú robiť. Vyzerá to jednoducho.
No niečo mi tu nehrá.
Nič nemôže prebehnúť bez problému. No kde ten problém nastane?



Sorry všetkým, čo ste dlho čakali na novú časť, no starý notebook protestoval proti wattpadu (očividne) a všetkému ostatnému (stařík prostě) :D
A tak som teraz späť s novým notebookom, ktorý funguje a ja som tomu rada :D vážne rada...
No čo myslíte? Nastanú nejaké problémy? Alebo pôjde všetko ako po masle? Hm...
:D
Nechajte sa prekvapiť...

Vidíme sa onedlho