Danger (JBFF) SK

19. My little pony

"Jop, volal mi David a od Cleo mi odkázal, že je v meste. Ešte koľkokát to mám povedať?!" zasyčala som poslednú vetu a hodila sa do kresla hneď vedľa Lila.

Všetci boli po mojej správe vykoľajený, akoby šlo o nejakú vzburu, alebo čo. Veď sa nič nedeje. Sama si ho nájdem a zabijem. Koniec diskusie. Žiadny problém.

"A to ako len tak? Z ničoho nič? Kedy vôbec prišiel? Mali by sme o tom vedieť! Zavolaj Cleo, aby ti o tom povedala viac!" wow, Justin chytá pozície vodcu. Toto bude ešte zaujímavé.

"Tak aby ti to bolo jasné, láska." irónia sršiaca zo slova, akým som nazvala Justina, sa nedala prehliadnuť. "Ty mi nebudeš hovoriť, čo mám ja robiť. Zožente si tie informácie sami." odfrkla som si. "Nebudem robiť ako ty pískaš, len kvôli tomu, že spolu chodíme. A ešte toto...ak mi ešte raz budeš kázať, končíme." ukazovala som na nás dvoch a to, čo je medzi nami. Justinove oči sa zväčšili o niekoľko čísel, ako som dohovorila a on pochopil zmysel tých slov.

Chcel niečo povedať, ale pozrela som na neho so zdvihnutým obočím. Nafučane odkráčal niekam do domu. Len som nad jeho reakciou prevrátila očami a zamerala sa na ostatných.

"Čo?" štvali ma ich pobavené a zarazené pohľady.

"Nič, len že... Je pod papučou." zasmiala sa Jane. Keď som nad tým tak premýšľala, mali pravdu. "A to spolu chodíte...tri hodiny?"

Videla som, ako už oblečený Justin schádza po schodoch a mieri ku vchodovým dverám.

"Kam ideš?" prekvapene sa opýtal Ryan.

"Vonku. Schladiť sa. Možno do baru." potichu hovoril, ako prechádzal cez obývačku. Počula som buchnúť dvere. Všetky pohľady padli na mňa, čakali moju reakciu.

"Ty s tým nič nespravíš?" vrhla na mňa Jane udivený pohľad.

"Čo by som mala robiť? Prosiť ho na kolenách, aby nechodil von a do baru? Viem, čo bude robiť. Ide sa prejsť, aby si uvedomil moje slová. Aby pochopil, čo som hovorila. Aby to vstrebal. Potom si zájde do baru, pretože si pomyslí, že by to malo byť naopak. Že on by mal byť ten s pevnou rukou. A tak sa potrebuje poriadne napiť. Sex mal pred pol hodinou, takže na štetky sa vykašle a ak nie...ja to zistím a to sa mu nebude páčiť. Nech si nemyslí, že sa s ním budem zahadzovať potom, ako pretiahne nejakú chorobou obohatenú kurvu." vysvetlila som jej svoju stratégiu. Všetci na mňa prekvapene pozerali, ale chápali ma. 

"Idem ja. Potrebujem sprchu a..." prerušil ma vibrujúci mobil. "Sorry." zamrmlala som, ako som si prezerala správu.

Čas: dnes pred polnocou

Miesto: bývalá továreň I-phone

Objekt: Chuan-Shan 

Prezývka: Mlátička

Odmena: 5 000$

Berieš     Neberieš

"Ľudia, ja mám prácu. Tak pa." vyšla som z ichu domu a nasadla do auta. Do apartmánu som došla bez zbytočných komplikácií.

Bolo ešte len ráno, ale ja som si potrebovala pozisťovať niečo o tom chlapovi. Zapla som notebook a na nete vy ho vyhľadala podľa mena.

Zasmiala som sa, ako mi to vyhodilo obrázok dievčaťa. Tak toto chlap nebude. Číňanka, ružové vlasy, hnedé oči...no hrôza. Vďaka ti bohu, že mám zabiť tototu monštrum. Ale pekná bola. Má záznam za malé krádeže. Titul 'mlátička' dostala preto, lebo búra do každého, kto jej vojde do cesty. No sláva, s ňou nebudem pretekať. Snáď.

Ďalšia vec, čo som si zistila bolo miesto. Znovu prekvapko. Je to dráha, to miesto, kde som naposledy pretekala. Vážne? Tá baba má vodičák? Vyzerá ako decko.

Vypla som notebook a prešla do kuchyne, kde som si dala poriadne raňajky. Ten jeden jogurt mi nestačil. Urbila som si toasty a cestou do obývačky ich zjedla. Zapla som si telku a pozerala nejaké nudné programy, pokým mi nezazvonil mobil.

"Áno?" znudene som prehovorila.

"Tak berieš to alebo nie?!" frustrovaný hlas v telefóne mi ihneď prezradil Conroya.

"Jáj, som zabudla poslať odpoveď, že? Beriem." netrápilo ma, či mi ešte niečo povie a hneď zložila. Na mobile som si všimla čas. 12:28. Prevrátila som očami a znovu sa rozťahala na gauči. Čo mám robiť ďalších jedenásť hodín? Povzdychla som si a prevrátila sa na brucho.

Prepínala som programy, až kým som nezastavila na Minimaxe. Práve začínala nejaká rozprávka s poníkmy My little pony.

Ja idiot som to pozerala.

***

"Twilight, neopouštěj nás." skoro som plakala pri scénke, kde sa Twilight lúčila so svojimi priateľkami.

"Nie, Twilight, zostaň. Neopúšťaj ich. Zľutuj sa ty fialový jednorožec." kričala som po telke a rozhadzovala rukami až som zhodila misu s popkornom.

Práve, keď sa Twilight rozhodovala a išla povedať posledné slová, ozvalo sa klopanie na vchodové dvere. Na chvíľu som odvrátila pohľad od telky a tým aj prišla o tú dôležitú chvíľu, kedy Twilight povedala rozsudok. Neviem ako to skončilo, pretože rozprávka náhle skončila.

"Nie!" skríkla som na celú obývačku. Hlavu som sklonila do rúk a rýchlo sa postavila. Nasrane som otvorila dvere a uvidela predsebou Simona. Ja toho kokota zabjem.

"Ty idiot. Vyrušil si ma pri pozeraní My little pony! Kvôli tebe neviem ako to skončilo! Toto je vážne narušenie mojeho kľudu." začala som po ňom bliakať. Pozeral na mňa spoly pobavene za to, čo som pozerala, a spoly bojazlivo netušiac ako budem reagovať. "Dúfam, že máš kurva dúbrý dôvod rušiť ma."

"Nejdeš so mnou na večeru? Tu v hoteli majú úžastné..." prevrátila som očami a chcela zavrieť dvere, ako som ho tým prerušila. "Je to čisto priateľská požiadavka. Žiadne rande." otvorila som dvere a povzdychla si, keď som si uvedomila, že som hladná. S poker faceom som mu zatvorila dvere pred nosom.

Skoro som si nevšimla, že vonku bola tma. To som koľko tých poníkov pozerala? Bolo niečo po desiatej. Pravý čas na večeru. Rozhodla som sa, že zájdem do tej reštiky.

Vošla som do šatníka a začala sa tam prehrabovať. Rozhodla som sa, že po večeri hneď pôjdem do do práce. Takže to musí byť niečo, čo bude dobré na pretekanie. Už som si vymyslela spôsob, akým tú babu zabijem.

Navliekla som sa do nízkych čiernych kraťaso-nohavičiek, ktoré odkrývali skoro celý môj zadok a push-up podprdy. Okolo bruška som si obkrútila niekoľko opaskov. Celkový môj výtvor vyzeral perfektne. Presne to, čo potrebujem na preteky. Na nohy som si navliekla po stehná vysoké čierne čižmy na pätnásťcentimetrovom podpätku.

V kúpelni som si spravila výrazný make-up a prečesala vlasy.

Vzala som si stehenné obaly na mojich dvoch Desertov.

Prehodila som si cez seba dlhý kabát, ktorý zakrýval celé moje telo, až na nohy, ktoré skôr odhaľoval.

Vošla som do hotelovej reštaurácie. Ihneď po mne pozerali všetci chlapi v miestnosti a všimla som si aj zvedavé pohľady niektorých žien. Závisť, to nie je pekná vec.

Všade bolo plno, až na jediný stôl, kde sedel Simon s nejakými chalanmi v jeho veku. Kývla som na čašníčku a prisadla si ku nim. Prekvapene na mňa pozerali, ale neprotestovali.

Objednala som si a zamerala sa na chalanov.

"Tak predsa si ma poctila svojou prítomnosťou." zavŕtal Simon. Prevrátila som nad ním očami a obzerala si tie úlovky sediace okolo stolu.

"Nepredstavíš nás. Cítim sa tu nevítaná." urobila som puppy face, na čo niektorý z chalanov zastonal. Ako vážne? To mám na nich až taký vplyv?

"Neboj, si tu viac ako vítaná."

Zabiť ma za to, že som kukala kvôli vám minimax -_- za toto chcem extra vote a komentíky :P toto už NIKDY nebudem robiť... je to detinské...a brácho ma pri pozeraní programu na minimax prichytil a robí si zo mňa kvôli tomu srandu...oh!!