Danger (JBFF) SK

13.

"Takže Mia, kedy si prišla o panenstvo?" s úškrnom na tvári sa ma opýtal Lil.

"Dávno." prižmúrila som na neho oči.

Nemám rada túto tému. Nielenže je to dosť intímna záležitosť, ale pravdou je, že som panenstvo stratila za dosť nepríjemných okolností. Bol to jeden z tých zlých čias, kedy otec chodil domov spitý na mol a mlátil buď mňa, alebo mamu. No na druhý deň si nič nepamätal a ani ja, ani mama, sme mu to nechceli pripomínať. No ale keď raz prišiel domov, doviezol zo sebou aj nejnakých jeho kamošov, či čo mu to boli. Všetci boli opitý a skoro celý dom nám obrátili hore nohami. Na moje nešťastie som práve vtedy vychádzala z kúpelne. Mala com cez seba prehodený len uterák, ktorý ma dosť odhaľoval. Potom prišlo to najhoršie. Aj mňa aj mamu chytili a držali a popritom nás znásilňovali. Trvalo to skoro celú večnosť. Mama pri nich odpadla a tak si skoro nič z toho večera nepamätala, ale ja osm to šťastie nemala. Doteraz si pamätám tú bolesť, môj plač, vzlyky a ako ma bili, pretože som plakala. Na druhý deň som sa namohla skoro ani hýbať. Celé telo som mala doráňané, zmodrané a podo mnou menší krvavý fľak. Odvtedy som si povedala, že sa s nikým už nikdy nevyspím. A snažím sa to dodržiavať. Pravdupovediac ani som nemala nejaké tie chúťky. Od vtedy sa mi celý sex zdá zvrátený, skazený odporný. Nevypočula som si názory naň od nikoho iného a ak aj náhodou neverila som ani jednému slovu. Ja som mala už svoju teóriu a nemienila som sa jej vzdať.

"No tak...Mia, nejaké podrobnosti." vŕtal do mňa Lil.

"Nie." stroho som to zasyčala. Trochu sa odo mňa odtiahol, kôli mojemu náhlemu nahnevanému chovaniu. Vážne nemám náladu niekomu hovoriť o mojej traume, z pred siedmich rokov.

"Povedala nie, tak sa do nej nestar." na moje prekvapenie to povedal Bieber. "Hráme ďalej. Nemáme celý deň na jej opisovanie toho nádherného okamihu, kedy jej nejaký chalan pretrhol panenskú blanu a..." chcel pokračovať, ale ja som sa postavila a mala namierené domov. Popravde ma urazil.

"No ták! Robil som si srandu. Mia počkaj!" kričal za mnou Bieber. Ja som sa nezastavovala. Bola som rozhodnutá odísť.

Otvorila som dvere od domu a bez pozdravu ich za sebou zavrela.

Uvedomovala som si fakt, že tu nie som na svojom aute. Veď ma priviezol Bieber. Ale určite za ním nepôjdem kôli tomu, že nemám odvoz. Môžem zavolať Nickovi nech po mňa príde, ale ten by určite vyšiloval, že prečo som u Biebera. Ostatný podobne.

Hľadala som svoj mobil, ale nemala som ho pri sebe. V tom mi doplo, že som ho položila na nejakú skrinku v Bieberovom dome. 

Vzdychla som si. Musím sa tam vrátiť. Prekrútila som nad sebou hlavou. Nebuď ako malá!

Musela som zaklopať. Dlho nik nechodil a tak som poriadne trieskla po dverách.

Počula som kroky a následne sa dvere rozleteli. Stál v nich Lil. "Kerý koko..." zastavil sa v strede vety. "Jé...už sa nehneváš?" povedal to tým takým detským hlasom.

"Na teba nie." prešla som okolo neho a hľadala mobil snáď po každej skrinke, poličke, stole.

"Hľadáš niečo, shawty?" toto mi fakt zabrnkalo na nervy. Čo ak mi prehľadával mobil? No boha!

"Kde. Mám. Mobil. ?" zdôraznila som každé slovo.

"Tam, kde sa nikdy nepozrieš." žmurkol na mňa.

"Takže v tvojich boxerkách?" uštipačne som pozrela jeho smerom. On na mňa vrhal nepekné pohľady.

"No ták. Kde je?" potrebovala som ho. No dobre, nepotrebujem ho, ale chcem ho mať po ruke. Pre istotu.