Danger (JBFF) SK

20. Explosion

Z pohľadu Vanessy:

"Neboj, si tu viac ako vítaná." žmurkol na mňa jeden zo štyroch chalanov sediacich okolo stolu. Nebol na zahodenie. Vyšportovaná postava, dobrý vkus, roztomilý úsmev, ale háčik bol v tom, že je to kamoš toho idiota Simona.

"Čo sa stalo, že si sa tak náhle rozhodla prísť?" bolo vidno ako si Simon užíva svoju chvíľku slávy, keď pozná tak sexi úžasnú babu ako som ja.

"Neboj, kvôli tebe tu niesom." žmurkla som naňho. Jeho úškrn poklesol, na tom som sa musela usmiať ja. "Mám nejakú prácu a som hladná. Nieje v tom žiadny pocit viny, že som ťa odmietla a musím ti to vynahradiť." chalani sa smiali na Simonom výraze. Zrejme nevedeli, že sa ma pokúšal baliť a neuspel.

"Akú to máš prácu?" zapáral blonďák číslo jeden.

"Keby som ti to povedala, musela by som ťa zabiť." nahla som sa ku nemu a zašepkala mu do ucha, ako sedel po mojej pravici. Zasmial sa, ale keď uvidel môj býraz tváre, viditeľne zbledol. Samovolne sa mi zdvihol jeden kútik úst.

"Nieje ti teplo?" blonďák číslo dva. Sedel po mojej ľavici. Oproti mne bol Simon.

"Nie, horúco. Ale ak by som si ho dala dolu, asi by ma odtiaľ vyhodili." poznamenala som trpko. Pozrela som si na ruky. Nechcela som vedieť, čo sa chalanom premáva hlavou.

"Takže pod tým toho nieje veľa, čo?" zasmial sa blonďák č.1. Nebol ďaleko pravde. Len som neurčito zahmkala a ďalej na nich odmietala pozerieť. 

"A môžeme sa pozrieť?" nahol sa ku mne blonďák č.2 a trochu odhrnul látku mojeho kabáta. So smiechom som ho plesla po rukách a znovu si napravila moje krytie. Blond. č.2 mal na tvári výraz, ktorý sa nedal tak ľahko popísať.

"Práve som videl nebo."

***

Vrčanie motorky skoro prebilo hlasné prekrykovanie v celej budove. Zaparkovala som neďaleko Mikovho auta. Videl ma, ako sa otočil za zvukom motoru. Jeho oči sa strachom rozšírili, keď som ku nemu začala kráčať. Možno sa ma bál, pretože poznám Danger's, alebo proste preto, že som rovnako nebezpečná ako oni, ale to on ešte nevie. Možno to tuší.

"Poznáš Chuan-Shan? Mlátičku?" Po vyslovení jej mena, Mikovi zabehlo.

"Chuan-Shan je blázon. Tá baba vyhráva iba ak zničí svojich protivníkov. Je to blázon." vyhŕkol. "Chcela so mnou pretekať, ale vždy som to odriekol. Som príliš mladý na smrť za volantom."

"Ak by som ťa požiadala o to, aby si ju vyzval ty..." prerušilo ma jeho jednoznačné krútenie hlavy.

"Nie. Nikdy. Zničila by mi auto a to nehovorím o tom, že by som to pravdepodobne neprežil."

"Čo za to? Zaplatím a veľa. Potrebujem ju dostať na cestu a...niečo si s ňou vybaviť." nemohla som mu povedať, že ju mám v pláne zabiť. "Nevidel si ju tu niekde?" Mikeova tvár zbelela ešte viac, ale pri zmienke o peniazoch mu zaiskrilo v očiach.

"Fajn, 1000$ ak to prežijem." obzerala som sa po budove, ale jediný nevšedný človek, čo sa tu nachádzal, bol Conroy. To ma akože špehuje? Či si plním prácu? Prikývla som na Mikovu ponuku. Potiahla som ho za ruku, aby ma následoval.

Prekvapene som pozrela do karamelových očí, ktoré ma už od príchodu pozorne sledovali. Videla som, ako sa okolo neho motá nejedna štetka. Obtierali sa o neho a jemu to nevadilo. Tak toto si s ním ešte vybavím.

Roztvorila som kabát a odhalila tak moje skoro do ničoho odeté telo. Zrazu po men pokukoval nejeden chlap s úchilným pohľadom. Ale ja som si užívala iba jeden nažhavený pohľad ryjúci mi diery do hlavy.