Danger (JBFF) SK

33.

Janka555 ťa poteším :D Venujem ti časť...a ty vieš, čo to už znamená. Túto časť by som venovala aj vám ľudia, že to čítate, zanecháte občas vote alebo komentík :D veľmi ma to teší...

Užite si časť  :3

"Zabila som človeka." Jane mi vzlykala v náručí.

"No ták...Neplač, rozmažeš si riasenku." povzbudzovala som ju a ona na mňa hodila ironický pohľad. "Prišla som neskoro. Už ju máš rozmazanú." chcela som ju trocha pobaviť, čo sa mi veľmi nedarilo.

Jane plače málokedy a keď už, tak to má veľmi zaujímavý dôvod.

"Vezmi so to z tej lepšej stránky. Ak by si ho nepostrelila, tak by ma zabil. Ty si ma zachránila, takže som ti vlastne teraz zaviazaná. Shit, mala som byť ticho." to posledné som si zamrmlala pre seba, ale počula to aj Jane, pretože sa slabo zachechtla.

"Ty viaš zlepšiť náladu." usmiala sa na mňa."Vážne, je mi lepšie. A to o tom zaviazaní platí." vyplazila na mňa jazyk. Moje plecia opadli v hranej beznádeji.

"Kedy chceš začať s tréningom?" potrebuje trochu rozcvičiť ten jej zadoček.

"Môžeme aj teraz." ten návrh nebol najhorší. Prikívla som a obe sme sa postavili. Išli sme sa prezliecť. 

Keď somm vykročila z dverý, Jane ma už čakala. Mala na sebe čierne tielko, tak ako aj ja a sivé kraťase. Ja som mala bordové chachi tepláky a jednu z nohavíc som si vytiahla vyžšie.

Nešli sme na strechu, stačila záhrada. Keď sme prechádzali cez obývačku chalani na nás udivene pozreli.

"Kam idete?" prvý sa ozval Ryan. Jane si prezeral od hlavy po päty.

"Ideme trénovať. Lil? Požičal by si sa mi?" milo som sa na neho zahľadela. Bezmyšlienkovite prikývol. Spolu, všetci traja, sme vyšli z domu a postavili sa na záhradu.

"Malá rozcvička?" spýtala sa Jane.

"Pre istotu." usmiala som sa na ňu a začala sa naťahovať.

"Načo robíte takéto sprostosti?" vyhŕkol zrazu Lil.

"Chceš vedieť prečo? Poď sem." keď bol pri mne, nahla som sa ku jeho uchu, akoby som mu išla niečo povedať, a nečakane mu vykrútila jednu ruku. Trochu som ho potrápila. Chudáčik.

"Asi ma seklo." vyvaľoval na mňa oči.

"Pre toto, potrebuješ rozcvičku, Jane." posledný krát som sa usmiala na Lila a ďalej sa zahrievala.

S pohľadu Justina:

Boli tam snáď len minútu a Lil odtiaľ dokríval.

"Čo sa stalo chlape?" pobúchal som ho po chrbte, ale to asi nebol najlepší nápad. Zaskučal od bolesti a ešte viac sa zhrbil.

"Mia mi ukázala načo slúži rozcvička." cez bolesť ledva prehovoril. "A mňa seklo."

Po jeho slovách som sa začal smiať. "Naše najlepšie roky sú preč. Starneme chlape." chlácholivo som ho pobúchal po chrbte. Znova zaskučal.

"Neviem ako vy, ale ja sa idem zliať." postavil som sa z pohovky a pobral sa do kuchyne. V chladničke som si vyhliadol moju obľúbenú whysky. Zobral som si pohár a nasypal doň zopár guličiek ľadu. Normálny ľudia majú kocky, ale ja mám rád guličky. :D

Vyšiel som do svojej izby a hodil sa na posteľ. Bol som opatrný, aby som nerozlial pitie. Nemal som nič na práci a tak som si zobral tú moju zaprášenú gitaru a zabrnkal na nej. Vydalo to hrozný zvuk.