Danger (JBFF) SK

43.

S ťažkým srdcom som vymazala posledné dve časti a tým pádom aj tie nádherné komentíky. Budem na ne spomínať v dobrom...

S pohľadu Vanessy:

Kým sa tý tam dole dohadovali, ja som sa od nich vzdialila. Ako som si všimla, Cortezovi ľudia držali aj úplne cudzích a nestranných ľudí, čo mi spôsobovalo bolesť na srdci. Nebude tu masaker nevinných ľudí.

Pomaly a ostražito som sa od nich vzdiaľovala a uhýbala sa obzerúcim sa gorilám od Corteza. Nenápadne som sa dostala ku dverám od miestnosti, kde držali ustráchaných návštevníkov kasína. Otvorila som ich a strčila do nich hlavu, aby som preskúmala terén. Boli tam traja chlapi, každý s minimálne jednou zbraňou a to nehovorím o malých pištoliach. V rukách zvierali vysielačky a čakali na pokyny, zatiaľ čo sa zhovárali v odľahlejšom rohu miestnosti. 

Rozmýšľaal som nad spôsobom, ako sa dostať dnu, lebo otváranie dverí by si  všimli okamžite. Z poschodia a vetracou šachtou skočiť dolu...to je ako skočiť pred tích chlapov s neónovým nápisom na čele. Takže ani toto nebude veľmi užitočný spôsob.

Podrobne som si premerala miestnosť a až teraz mi došlo, že je to práčovňa. A v každej práčovni je potreba šachtu na vyhadzovanie starých alebo opotrebovaných obliečok. Hľadala som ju očami, až som ju našla neďaleko malého trasúceho sa dievčatka. Mohlo mať tak sedem rokov. Prekvapilo ma, keď sa pozrela mojím smerom.

Preľaknuto si obzerala moju tvár. Nečakala som na nič a posunkami ukázala na malé dvierka hneď vedľa jej malého telíčka, aby ich skúsila trochu otvoriť.

Prikývlo mi, že chápe a nenápadne ku nim natiahla ruku. Dvierka sa s menšími problémami otvorili. Znovu na mňa pozrela.

Nakukla som za roch a uvidela otočených chlapov. Boli mi chrbtom tak som ich polohu využila a prešmykla sa ku jednému zo stolov, ktorý ma zakryl.

Malé dievčatko pozeralo zo mňa na chlapov a keď sa nepoerala popohnala ma ku nej. Sadla som si ku nej v snahe zamaskovať sa na ďalšieho zajatca, takže keď sa na nás chlapi odznova pozreli a ja som nahodila bojazlivý výraz na tvári, nič si nevšimli.

"Pomaly choď do šachty. Pošlem za tebou ďalľích ľudí. Počkajte tam dole na mňa, dobre?" povedala som najtichšie ako som vedela. Prikývla mi a po sediačky sa posúvala ku dvierkam.

"Psst." pošupla som sa ku ďalšiemu človeku. Bola to celkom mladá žena, mohla mať tak dvadsaťpäť. "Choďte tou šachtou dole. Povedzte to aj tým vedľa vás, nech o tom viete všetci." tak ako som povedala urobila. Pomaly sa tá správa šírila medzi približne desiatimi ľuďmi. Tej žene vedľa mňa som naznačila, aby sa čo najpomalšie posúvala ku šachte. Ako som si stihla všimnúť, dievčatko tu už nebolo.

Ležiačky som sa doplazila popod stôl ku koncu radu ľudí. "Pomaly sa posúvajte." pošepla som poslednému chlapovi, ktorý mi to odkývol. Cestou ku nemu som si všimla prekvapenú tvár Jaxona. Jak ten sa sem dostal?

"Dajte na nich bacha. Idem za šéfom." jeden z chlapov to na tých dvoch zakričal a po chvíli sme tam zostali len s dvomi gorilami. Premýšľala som nad nejakým plánom, ale nič mi v tejto chvíli nenapadlo.

"Nessa." zpoza mňa sa ozval známi hlas Jaxona. Otočila som sa ku nemu. Už otváral ústa, že niečo povie, ale hrubý hlas znejúci mi zpoza chrbta ho prerušil.

"Ale, ale...čo to tu máme. Spiknutie?" jedna gorila sa zasmiala. Prevrátila som nad nim očami a konečne sa vzpriamila. Nemolo cenu ďalej sa krčiť na zemi, ak už o mne vedia. Teda...nevedia. Myslia si, že som jednou z rukojemníkov.