Danger (JBFF) SK

15.

"Tak potom...čau." zdalo sa mi to trochu blbé. Táto situácia. Bieber sa správal zvláštne. Vždy sa tak správa.

Potrebovala som odvoz. Sakra aj s Bieberom!

Vybehla som po schodoch a vletela do prvých dverý, ktoré boli po ruke.

Hneď ako som otvorila dvere, som to aj oľutovala. V strede izby stál Jaden len v trenkách. Zábavný pohľad.

"Do riti! Klopať nevieš?" skríkol po mne Jaden.

"Sorry." zamrmlala som na svoju obranu.

"Strč si to svoje sorry do piči a padaj odtiaľ!" zúril.

"Aby si sa neposral." prevrátila som očami a vytratila sa z miestnosti.

Nasrane som tresla do najbližších dverý. Vnútri sa na posteli rozvaľoval Chaz. Rýchlo som ku nemu pribehla a stiahla z neho prikrívku. Ani sa nepohol.

"Vstávame!" skríkla som, na čo ním myklo do strany a rozvalil sa na zemi.

"Kurva." vyprskol. Ja som len nadvihla obočie. Keď roztvoril oči zamrzol.

Buď z toho, že ma nečakal, alebo, čo je nepravdepodobné, z toho, že bol len v boxerkách. Namáhavo sa postavil popri čom sa zatackal a skoro znovu drbol na zem.

"Musíš ma odviezť domov." prižmúrila som na neho očami.

"Jasné...odveziem ťa domov ku svojej mamičke." pokývkaval hlavou na ironický súhlas. Po chvíli ticha spustil rehot. "Zabudni. V stredu nikam nechodím. To je moja podmienka. A teraz, ak dovolíš, idem znovu spať." tvárou nadol sa hodil do postele.

Frflala som celou cestou dolu schodmi.

Vbehla som do obývačky, kde v pohode sedel Bieber a kukal nejakí seriál.

"To nemyslíš vážne! To mám akože veriť tomu, že v stredu sedíte doma a spíte celý deň?" neveriacky som naňho hľadela.

"Nie. Oni spia a ja mám prácu s Derekom. Každý týždeň sa vymieňame." pokrčil plecami.

"To je smiešne." hundrala som. "Ako sa mám dostať domov. Sakra Bieber!" skríkla som po ňom. Dochádzali mi nervy.

"Nevolaj ma tak." sykol pomedzi zuby a prižmúril na mňa oči.

"Keď ma odvezieš alebo sa nejak dostanem domov, nebudem ťa tak volať, lenže teraz som nasratá, takže ťa budem volať ako chcem, Bieber." syčala som a koniec vety zdôraznila.

"Nejak sa tam už dostaneš." odfrkol si.

"Strč sa." prevrátila som očami tak, aby to nevidel. 

"Strč si ty." žmurkol na mňa. Mne sa z neho robilo zle.

Otočila som sa na päte a prešla do vstuppnej haly. Hľadala som jedinú vec, ktorá by mi v tejto chvíli mohla pomôcť.

Skra kde sú. Musí ich tu mať. Veď auto má pred vchodom.

Našla som ich. Kľúče od jeho auta. No vlastne od niekoľkých aút. Nevedela som, ktoré zobrať. Len tak náhodne som jedny vytiahla. Vyšla som z domu. Zrejme im je jedno, či odídem alebo nie. Nikto si ma nevšíma. Zase.

Zašla som do garáže. Veľmi veľkej garáže. Stlačila som tlačítko na odomknutie auta a očami skenovala, kde zablikajú svetlá.

Bingo!   

Blikli na vytunenom červenom Mustangovi. No krása.   

Nasadla som doň. Bolo úžastné. Pohodlné a popri tom poriadne prepracované. Bola tu snáď stovka tlačítok. Tak vyskúšame, čo tento maznáčik dokáže.