Danger (JBFF) SK

12. Let me die

(všimli ste si, že som doteraz stále dávala S, ako S pohľadu... Mne to došlo len prednedávnom :D)

Januš.. nie, úchilná časť to neni :D ale viem, že ty ľúbiš smutné časti...tak ti jednu takúto časť venujem :D snáď sa bude páčiť, čo u  teba človek nikdy nevie, čo sa ti páči... /to mám z vlastnej skúsenosti :D/

Z pohľadu Vanessy: 

"Do piče. Kurva. To je taký kokot vyjebaný. Roztrtkaný imbecil." bliakala som po celej kúpelni, kde som si práve dezinfikovala tie rany po Anthonyho vážne milom privítaní s chemikáliami.

Znovu som zbliakla od bolesti.

Neviem, či je to tým hnevom, alebo som sa po mojom návrate z basy fakt zocelila, ale neplakala som, ani nevzlykala.

V zrkadle som videla, ako tá rana čarvenie. Hrozný pohľad. Odvrátila som zrak, ako som zazrela ďalšiu vlnu mojeho umučeného výrazu, keď som si prečisťovala zárezy v ruke. Musím uznať, že Anthony sa s tým nesral. Nebral ohľad na to, či som baba. Jednoducho zo mňa chcel dostať informácie, ktoré aj tak nepoznám.

Odhodila som zakrvavený vatový tampónik a vzala nový, na ktorý som už nič, okrem čistej vody, neliala. Vydýchla som úľavou, keď sa na rozhorúčenej pokožke zjavili upokojujúce studené kvapky.

Rameno som si prelepila gázou, aby som to nemusela mať na očiach.

Justinovu pištoľ som nechala v aute, ktorým som sa dostala na letisko. Ani neviem prečo. Moju identitu už určite poznali, keď pracujú s Justinom. Možno to bolo preto, aby som na neho nemyslela prostredníctvom nehmotných vecí, ktoré mu patria.

Ja neviem... Nechcem sa tým zabývať.

Napriek tomu, že v NewYorku je niečo okolo obeda, bola som unavená z nedávnych udalostí. Ešte stále ma bolí hlava z tej noci, čo som sa tak opila.

Nebolo práve najteplejšie, tak som na seba hodila prvú bundu, ktorú som zo šatníka vytiahla. Hodila som sa do postele a do piatich minút bola tuhá.

***

"Prečo si to spravila?" 

"Mala si mi povedať, že si tehotná. Jane, mi povedala, že je to asi moje. No...nie asi, ale... Je to určite moje a ja...ja by som nedovolil, aby si sa kôli tomu zhodila zo schodov a porezala si brucho. Bože, je to moja chyba. To kôli mne sa tu teraz trápiš, to kôli mne tu teraz ležíš a ani mi neodpovedáš. Vieš, že je hrozne trápne hovoriť do vzduchu? Vážne, už by si sa mohla prebrať. Vieš o tom, že si potratila? Prerezala si si maternicu a to dieťa...či vlastne len zárodok...ono to zomrelo. Spolu by sme to zvládli. Ty by si bola skvelá matka, Nessa, o tom nepochybuj. A ja by som...ja...mohol by som byť... Čo si to nahováram. Zo mňa by dobrý "otec" nebol. V tejto brandži je to nemožné. Prečo si mi to spravila? Prečo teraz, keď som si konečne uvedomil, že ku tebe cítim oveľa viac ako kamarátstvo. Že ma ničí, ako tu teraz kôli mne ležíš a nie si si vedomá toho, čo rozprávam. Že ma nepočuješ a tak je jedno, že poviem, že ťa zrejmä milujem. Tebe to môže byť jedno, ale ja to už v sebe nedokážem držať." 

"Prepáč. Nemal som dovoliť, aby sa toto všetko stalo. Som kretén. Nemal som sa s tebou vyspať. Sakra, prečo sa mi to deje?" 

Prebudila som sa s histerickým výkrikom.

Neprestala som sa triasť, nemohla som zabrániť neutíchajúcemu vzlykotu a slzám lejúcim sa mi po lícach.

Schúlila som sa do klbka.