Danger (JBFF) SK

14.

"Do riti!" po chvíli si vzdychla Cleo. "Kde ste?"

"Kde asi, u mňa." povedal som nepríjemne.

"No vieš, to by mi nenapadlo. Ale kde presne." dochádzala jej trpezlivosť. Zaškeril som sa do telefónu.

"Na našom území. Takže ty sa sem len tak nedostaneš." doberal som si ju. A vlastne, ja ani neviem ako sa sem dostala Mia. Na "hraniciach" území, by mali byť nejaký ľudia, ktorý ju mali zastaviť. No to sa teraz nedozviem.

"Proste...no...snaž sa ju upokojiť. Vrav jej, že to, čo sa jej snívalo, je minulosť, že sa to už nestane. Nedovoľ jej znovu sa zrútiť. Ona možno bude plakať, ale presviedčaj ju. Niečo urob." nakoniec povedala slovo, ktoré som nepočul už dobrých pár rokov. "Prosím." zašepkala.

"Tak dobre." na nič lepšie som sa nezmohol.

Zložila mi to. Len tak, bez rozlúčky. Neznášam, keď to niekto urobí. Je ťažké povedať debilné ahoj?

Mobil som hodil na posteľ vedľa nej. Všimol som si, že Lil odišiel. Kretén. Nechal ma tu s ňou samého.

Stále sedela zhrbená a plakala. Už to nebol ani tak plač, skôr vzlyky. Hrozne mi to vadilo. Nemohol som popri tom rozmýšľať ako ju ukľudniť.

Neprestávala.

Sadol som si ku nej na posteľ a dotkol sa jej ruky. Chcel som, aby sa na mňa pozrela, lenže ňou myklo a odtiahla sa odo mňa.

Fakt by ma zaujímalo, čo sa jej snívalo, keď to má na ňu taký vplyv.

Pritúlil som sa ku nej ešte bližšie a objal ju. Trhlo ňou a silou-mocou sa ma snažila odstrčiť. Ja som ju chitil trochu silnejšie. Vzpierala sa. No keď zistila, že jej vzpieranie nepomôže, prestala.

Oprel som si ju o hruď. Ona na moje prekvapenie nenamietala, ale ešte viac sa mi hlavou zaborila do hrude. Cítil som jej slzy ako mi stekajú po odhalenej hrudi. Trochu to štelkilo.

Celá sa triasla. Bola ľadová.

Nadvihol som ju a položil si ju na kolená. Teraz na mne sedela, alebo skôr ležala v sede. (ak sa chápeme) 

Rukami mi oblapila krk a pritlačila sa na mňa ešte viac.

Cítil som, ako sa pomaly ukľudňuje. Prestala plakať. Už ani nevzlykala, ale ešte stále mala zrýchlený dych. Hlavu mala položenú na mojom ramene a zhlboka dýchala.

"Kľud, bude to v poriadku, dobre?" ani som si neuvedomil, že jej to stále šepkám. Vravel som jej sladučké slová, nech sa cíti v bezpečí a podobné kraviny.

"Dobre." slabo mi zašepkala pri krku. Jej dych ma jemne pošteklil na pokožke.

Trochu sa mi pohmýrila v náručí a urobila si pohodlie. Na mne. -_- Nebol som zvyknutý na takéto situácie a nevedel, čo urobiť. Mám si ju pritúliť na hrudi? Mám ju položiť na posteľ a odísť? Mám...

Nedokončil som myšlienku lebo mi zrazu rukami prešla okolo krku. Mala ľadové prsty. Hrozne ma to vzrušovalo. Tá jej nevynnosť. AAká bola zraniteľná. Mal som chuť ju pretočiť na chrbát a pretiahnuť ju na mieste, ale neurobil som to. Mám nejakú hrdosť a určite sa nevrhnem po dievčati, ktoré teraz bolo na psychické zrútenie.

Zachvel som sa pod jej dotykom a naskočili mi zimomriavky.

Zrejme si neuvedomuje, čo zo mnou práve robí a aké vnútorné boje vo mne prevládajú. Na jednej strane moje sexuálne chúťky a na druhej "zdravý" rozum. Verte, či neverte, ale vyhral môj mozog.