Danger (JBFF) SK

36.

Dopredu chcem oznámiť (pre čitateľov obľubujúcich šťastné konce), že táto story, taká nebude. Ja viem, je to zvláštne, že "kniha" so smutným koncom, ale ono proste...už takých kníh bolo neúrekom. Ja chcem spraviť niečo iné. Popravde som tu ešte nečítala story, kde by to neskončilo dobre. Chcem skúsiť niečo nové... Takže...príjemné čítanie :D 

S pohľadu Justina:

"Volajte záchranku!" skríkla zrazu Jane ležiaca pri Nesse. Snažila sa jej nahmatať pulz. Každým dotykom na jej pokožke, bola viac nervózna. "Kurva, volajte záchranku!" po jej líce sa skotúľala malá slzička simbolizujúca nič dobré. Jane som ešte nevidel plakať, aj keď sa poznáme len zopár dní.

Nedokázal som sa ani pohnúť, len som vyjavene civel na dve telá, ktoré sa kôli Janeinmu objatiu nedali rozoznať.

"Bieber, nestoj tam ako kokot a pomôž mi!" skríkla na mňa Jane, čo ma po dlhej dobe vrátilo späť do reality. Jane sa snažila Vanessu dostať na gauč, ale nedarilo sa jej.

Vzal som to do svojich rúk a opatrne, aby som jej neublížil ešte viac, ju položil na pohovku. Vôbec sa nehýbala a nejavila známky po živote. Jednoducho povedané...akoby na gauči ležalo mŕtve telo. Ale to nie je možné. To...to sa nesmie stať. Neviem, čo mi to napadlo, ale pritisol som si ju ku sebe a silno ju objal, akoby som jej tým mohol dodať sily k prežitiu.

Do domu sa navalili záchranári. Narvali sa nám do obývačky a surovo ma od nej odstrčili. Nemohol som sa na to dívať a tak som si sadol do kuchyne. Hlavu som zložil do dlaní a na moje prekvapenie začal plakať.

Už dlho sa nestalo, že by som plakal kôli niekomu inému, ako je moja rodina. Plakal som za mŕtvym bratom. Plakal som za sestrou, ktorú som opustil. Plakal som za rodičmi, ktorým som zlomil srdce. Ale od vtedy, čo som opustil svoj starý život, som nikdy...nikdy neplakal kôli dievčaťu. Prečo sa takto správam? Malo by mi to byť jedno! Veď je to len ďalšie dievča na zozname.

Prejebať a odjebať. Týmto som za riadil posledné roky. Prečo to je pri nej iné? Ako je možné, že ju som neodjebal pri prvej príležitosti? Nechápem moje správanie. Od kedy sa natrtkala do tohto domu, nemal som iné baby. Od kedy tu býva, ani som nepomyslel na iné dievča. Od kedy je tu, nemyslím na nikoho iného, ako je ona.

Do riti! To nie...nie...proste nie! Ja sa do nej nemôžem buchnúť. To nie som ja. Ale prečo by si nemohol? Ste rovnaký. Ten tám hore vám zariadil prekrásne dojebaný život...tak preč ho neprežiť v blízkosti niekoho, kto je na tom rovnako? Oficiálne som sa zbláznil. Veď už aj moje podvedomie mi dáva prednášku. Toto je trhnuté...viac ako trhnuté. 

"Si v poriadku?" zlomený hlas, spôsobený návalom plaču, nemohol patriť nikomu inému ako Jane.

Nedokázal som sa na ňu ani pozrieť. Potupilo by ma, keby vidí, že plačem. Justin Bieber nikdy neplače, bejbe. Vážne si si tým až taký istý? Tie pojebané myšlienky! To pojebané podvedomie! To podvedomie je rovnaké, ako ty. Takže technicky vzaté, teraz nadávaš na seba. Mám náladu odstreliť sa.

"Jasné, všetko je v naprostom poriadku." tá moja irónia sa prehliadnuť nedá.

"S Nessou máte k sebe blízko, že?" tak táto otázka ma zastihla nepripraveného. Úplne som stuhol. Nevedel som ako jej odpovedať. Je pravda, že tie posledné dni sme si boli trochu viac ako blízko, lenže to nemení nič na situácii. Alebo áno? Bol to len sex...či? Pre mňa to tak určite bolo. Lenže keby to bolo len o sexe, teraz by si tu neplakal.

"Ja...ja neviem." vydýchol som v beznádeji. Vážne  neviem. Možno ju mám rád. Možno to bola len chvíľková záležitosť. Možno to bolo viac ako kamarátstvo samotné. Kurva, ja neviem!