Danger (JBFF) SK

25. Aftermath

Z pohľadu Justina:

Ležala tam. Na zemi. Úplne nehybne. Ublížila jej moja bomba? Ublížil jej Cortez? A čo tu, kurva, vôbec robila?

Myšlienky mi výrili hlavou, zatiaľ čo som nemo stál na mieste a čumel na schúlenú Vanessu. Niekto do mňa vrazil, čo ma prebralo zo zovretia nepríjemných myšlienok prelievajúcich sa mi mysľou.

Predieral som sa hlúčikom kričiacich chlapov od Anthonyho. Všetci mierili na Corteza a jeho ochranku, ktorá sa sem nasáčkovala chvíľu po vybuchnutí mojej bomby. Nezostalo to len pri kričaní a odstrkovaní, Anthonyho chlapi začali strieľať.

Nevšímal som si ich. Momentálne sme spolu na jednej lodi. Metaforicky.

Zohol som sa nad ochabnutým telom Nessy. Skúšal som všetky metóty na prebratie, ale neprebrala ju ani facka. Triasol som ňou, kričal po nej nech sa už konečne preberie, nič nezaberalo. Nakoniec som ju vzal do svojej náruče a vyniesol ju preč z toho zmätku.

"To je tá tvoja baba? Tá Nightmare?" vedľa mňa sa postavil Anthony a skúmavo si prezeral Nessu. Jasné, že ju ihneď nespoznal. Celé telo mala dobité, zásluhy pripisujem Cortezovi, a na tvári sa jej usadil prach zo steny po výbuchu. Keby som ju tak dobre nepoznal, ani by som ju nespoznal.

"Vanessa. Už to nie je Tá neznáma!" zavrčal som jeho smerom.

"Mohli by sme sa dohodnúť." Anthony si ma kútikom oka premeral. Možno sa bál, ako na jeho návrh zareagujem. Kývol som hlavu, nech pokračuje. "Zoberiem ťa späť medzi svojich, stiahnem chlapov, ktorých som na teba poslal a bude to tak ako doteraz..." urobil menšiu pauzu. Čo sme vo filme? "...ak mi dáš to dievča."

Ihneď som začal krútiť hlavou. Nesúhlasil som. Kurva, jasné, že som nesúhlasil. Milujem ju a určite ju nenechám napospas osudu Anthonymu Torezovi. Na to ho až príliš dobre poznám. Akonáhle by sa dostali do jeho domu a dolu do pivnice, zabil by ju pomalou mučivou smrťou.

"Nikdy. Nedovolím, aby si ju zabil." odstúpil som od neho pár krokov, ale narazil som do niečieho tela. Do veľkého, silného tela. Otočil som sa a uvidel pred sebou stáť toho istého černocha, ktorému som naposledy rozbil hubu, ale to je už iný príbeh. :D

"Myslím, že o tom ty nerozhoduješ." Anthony si odfrkol. "A teraz ju pusť. Alebo chceš, aby bolo ublížené tvojim priateľom?" víťazoslávne sa usmial aj a som si až teraz uvedomil, o čo ide. Poobzeral som sa okolo seba a všimol si, že všetci moji komplici sú terče Anthonyho chlapov a teraz čakajú na príkaz, kedy vystreliť. Na každého z nich mieril minimálne jeden chlap.

Zaťal som sánku a pozrel na Anthonyho.

"Čo chceš?! Nič pre teba neznamenajú, tak ich pusť." rozhodil som rukami a veľavýznamne naňho hľadel.

"Pre mňe vážne nič neznamenajú, ale pre teba áno." povedal to ako tú najbizarnejšiu vec na svete. "Ešte raz ti hovorím. Prenechaj mi to dievča, inak to oni schytajú." ukázal na Jane a chalanov. Mal som vedieť, že ak sa s Anthonym čo i len na pár minút spojíme, nedopadne to dobre.

Netušil som čo robiť. Nemohol som mu dať Vanessu, ale tak isto som nemohol dopustiť, aby sa stalo niečo ostatným, len kvôli mojej sebeckosti. Už som Vanessu raz stratil, na tri roky a vážne to nechcem opakovať. Možno by som ju už nikdy nevidel...živú.

V hlave som bojoval s vlastnou sebeckosťou a tým, čo je správne. Ak Anthony dostane Nessu, zachránim päť ľudí. Ak mu ju nedám, zabije päť ľudí, na ktorých mi záleží, potom zastrelí mňa a keď ju už nebude mať kto zachrániť, zabije aj ju. Do čoho som sa to dostal?