Danger (JBFF) SK

17. I must try this position

Dopredu upozorňujem, že toto je na moje pomery príliš krátka časť... nejak mi dochádzajú nápady... :D ale ja si ešten iečo vymyyslím, nebojte :D časť venujem babám, ktoré ma povzbudzujú aj správami, ktoré mi občas prídu a nehorázne ma potešia :D baby ďakujem vám za super večery strávené písaním si s vami :D

Z pohľadu Vanessy:

"Warner. Ty si beznádejný prípad." smial sa Lil. Postavil sa z gauču a skoro sa strepal na zem, ako sa ku mne snažil dostať.

"Ty si sa zase zhúlil, čo? A mňa neponúkneš." odfrkla som si, ale popri tom sa smiala. Pristúpila som ku nemu a objala ho. Stisol ma tak pevne, až som myslela, že mi preruší dýchacie cesty.

"Zadusíš ma." zahabkala som a udrela ho do pleca, kde sa hneď po pustení ma, pohladkal, akoby to bohvieako bolelo.

"Kde je Jane?" v obývačke nebola, ani v kuchyni, ktorú bolo vidno aj odtiaľ, kde som stála.

"Kde myslíš? Zase niekde jebe s Ryanom." prevrátil očami Lil a znovu si potiahol z jointa, ktorého držal v ruke. Ani by som si ho nevšimla. Ukradla som mu ho a povzbudila sa jedným šlukom.

"Čo do riti? To je moje." fňukal Lil.

"Prepáč, mucko, ale musím sa trochu povzbudiť pred tým, čo idem práve urobiť." cmukla som na neho a ešte raz si potiahla. "Kde má Jane izbu?" 

"Po ich podrobnom opise som sa vydala na prieskum druhého poschodia. Ani som sa ich nemusela pýtať na jej izbu. Jej a Ryanove vzdychi spojené s výkrikmi boli tak hlasné, až som sa ku dverám od jej izby dostala len podľa intenzity zvukov.

Marihuana mi dodala odvahu, aby som bez klopania vrazila do izby.

"Vole, takú polohu si musím vyskúšať." vyhŕklo zo mňa skôr, ako som si to stihla uvedomiť. Začala som sa nezastaviteľne smiať.

"Vanessa, kurva, čo tu robíš?" vypískla Jane ukrývajúca sa v prikrívke postele. Jo, už sa rozmotali.

"Myslíš v dome, alebo v tvojej izbe?" nadvihla som obočie. Nebola som si istá.

"Tu, v izbe. A vlastne, čo robíš tu? V dome?" aj Ryan sa tiež ukryl, keď sa Jane rozhovorila.

"No...prišla som sa ti ospravedlniť za to, aká som bola piča, že som sa hnevala na teba, aj keď som si za to mohla sama. A teraz čakám, že mi povieš, že to nie je pravda a že je to aj tvoja chyba. Potom by sme sa tu začali hádať o tom, ktorá je horšia a každá by vravela o sebe, no a nakoniec by sme sa zhodli, že sme hrozné obe. Potom by sme šli dole, ako najlepšie kamarátky a porozprávali sa o tom, čo si stihla za tie tri roky." rozmýšľala som, čo som povedala všetko.

Jane na mňa pozerala s otvorenými ústami, akoby chcela niečo povedať.

"To bolo tak krásne." rozplívala sa Jane a pozerala na mňa ľútostivým pohľadom. "Prepáč mi všetko, čo som ti v Alpách povedala aj to, že som odišla, ale Derek nás donútil."

"To už je za mnou." mikla som nad tým plecom.

"A teraz...nechcem ťa vyháňať, ale mámtu niečo rozrobené." prstom ukázala za seba a zaškerila sa.

"Alebo skôr koho." uškrnula som sa a vypadla z ich izby. Vydýchla som s, keď som si uvedomila, že je to už za mnou. Ani to nebolelo. 

"I'm back, bitches!" zakričala som na celý barák, ako som preskočila schody. Áno, preskočila. Z vrchu som skočila úplne dolu.

"Jebe?" Justin po mne pozeral, ako po magorovi. Nebolo to ďaleko pravde.

"To bude ten matroš." ukázala som na Lila. "Daj mi ešte!"

***

"Jednorožéc." piskľavo zakričal Lil a niekam sa rozbehol. Začal hladkať vzduch pred sebou a prihovárať sa jeho 'jednorožcovi'.

"Jednorožci neexistujú, Lil. Je to proti prírode." poučila som ho a začala sa smiať na tej scénke. Lil sa snažil vysadnúť na jeho novú hračku, ale vždy spadol na zem.

"Ti jebe..to je Scrat z doby ľadovej. Vole, zober mu oriešok." kričala som po Justinovi, vedľa ktorého prechádzala tá krpatá veverička.

"Nessa, mala by si prestať. Už máš dosť." Justinove paže ma udržali na mieste, ako som sa začala zakrádať po gauči ku Scratovi. "No poď. Potrebuješ sa vyspať."

Urobila som krok, ale akonáhle som sa pohla, moje nohy sa podlomili a nebyť Justina teraz už ležím na zemi. Zodvihol ma a na rukách niesol do svojej izby. Bola zariadená podobne, ako tá v Stratforde. Doniesol si sem všetky svoje osobné veci, ktoré zútuľnovali priestor.

"Milujem marihuanu." zašepkala som, keď ma Justin kládol na posteľ.

"Tak sa zdá, že aj marihuana miluje teba." zaškeril sa. Začala som si vyzliekať nohavice a pozorne sledovala Justinov prekvapený pohľad. Po chvíli, kedy na mňa nennásytne pozeral, sa spamätal. Rukami zavadil o lem môjich riflí a pomohol mi oslobodiť sa z nich.

Pohladil mi obnažené stehná, stisol ich a nakoniec pobozkal na jabĺčka mojich kolien. Vyhupol sa o niečo vyššie a zaťal mi sťahovať aj tričko. Zostala som pred ním ležať už len v nohavičkách a podprde, ktorá toho veľla nezakrývala.

"Bože...ty si tak nádherná." Justin sa rozplýval nad mojím telom, ja som sa len uškrnula. Posadila som sa a rukou ho schmatla za tričko a pritiahla si ho ku sebe. Pobozkala som ho na roztúžené pery, ktoré kričali o moju pozornosť.

Ľahla som si a potiahla Justina, ktorý dopadol na mňa. Podoprel sa a pobozkal ma na nos.

"Chcem ťa milovať..." zašepkala som, čo ho zrejme zaskočilo. "Milujem ťa..." dopovedala som, keď som si všimla jeho smutný pohľad po mojich prvých slovách. "Lenže nedokážem sa preniesť cez tri roky bez tvojej prítomnosti. Myslím na každý premrhaný deň strávený bez teba a tvojich bozkov." pozerala som mu priamo do očí. "Keď som sa vrátila a nenašla ťa, dala som si predsavzatie, že sa pomstím. Ale ja to nedokážem. Nedokážem ublížiť osobe, ktorá pre mňa znamená viac, ako vlastný život. Nedokážem sa pomstiť tebe, ani chalanom. Až príliš ste mi prirástli k srdcu." sklopila som oči a pozerala na svoje prsia stále uväznené v podprsenke. "A tak som sa rozhodla, že budem naštvaná len na jednu osobu." moje ústa sa vytvarovali do malého úsmevu.

"Všetko to hodím na Dereka. On môže za to, že ste odišli. On je zodpovedný za môj hnev voči vám všetkým. On je všetkému na vine." usmiala som sa a vycerila zuby. Justin sa začal smiať akoby zošalel.

Zahryzla som si do pery a zvodne sa naňho pozrela.

"Chceš vidieť svoju babu ako pred tebou masturbuje?"

Jaňa, ja sa ťa bojím...ty ma určite prídeš v noci navštíviť a donútiš ma dopísať časť :D sorry, ale najak stopujem...