Danger (JBFF) SK

26.

Časť venovaná mojej super najúžastnejšej kamoške Janka555. Viem, že máš rada takéto časti :D veď ty už vieš :P Uži si časť...

Ešte by som chcela povedať, že by som privítala Váš názor na túto story. Neviem, či sa Vám páči, alebo nie. Mohli by ste mi dať aj nejaký tip do budúcna :D

"Nie. Nevadí." zašepkala som. Dosť ma prekvapil môj hlas. Triasol sa mi.

Čo to zo mnou robí?

Znovu som sa mu pozrela do jeho karamelovo hnedých kukadiel. Panoval v nich pokoj, čo sa o mne povedať nedalo. Až priveľmi ma znervózňoval. Bol príliš blízko. Jeho telo ma pevne držalo a ja som sa nemohla skoro ani pohnúť.

Pod jeho prenikavým pohľadom som sa mimovoľne zachvela. Nevedela som, čo robiť. Nič mi nenapadlo, len čakať, čo urobí. 

Skúmal moju tvár, oči, noštek a líca. Nakoniec sa zastavil na mojich perách, ktoré v tejto chvíli horeli vzrušením.

Počkať! Nie... ja nemôžem byť vzrušená. Nie z neho.

Celá som sa triasla a plytko dýchala. Moje podvedomie sa už psychicky pripravovalo pobozkať ho, lenže môj mozog tomu pocitu odporuje. Aspoň jeden orgán v mojom tele poslúcha. 

Nepatrne som sa on neho odtiahla. Musíš niečo spraviť... Mysli Nessa, mysli. Máš dve možnosti. Začula som svoje podvedomie. Ale to sa ti povie, že mysli. Pri ňom sa to nedá. Odpovedala som si v hlave. 

Trhla som sa, keď som ucítila ako svoju ruku presunul z mojeho stehna na chrbát. Jemne a pomaly mi prechádzal z vrchu nadol. Celým mojim telom mi prešli zimomriavky...zase. Bolo to také zmyselné... znovu sa ozval ten otravný hlas v mojej hlave. Nie... nebolo. Určite to nebolo zmys...

Nedokončila som svoju myšlienku, pretože som si všimla ako prešiel nižšie a ja som ucítila jeho teplú ruku na svojom zadku. Slabučko mi ho stisol a ja som sa neubránila tichému vzdychu.

Kurevsky mám na teba chuť. V mojich myšlienkach som otvorila ústa do veľkého O. Toto som si vážne myslela? To nie! Nie, nie a ešte raz nie!!!

Druhou rukou mi putoval po mojom odhalenom stehne. To len mňa napadne neobliecť si nohavice. Bože, ja som debil. A poriadny, keď zapieraš Justinove chúťky. Ten hlas mi už poriadne liezol na nervy. Drž hubu! Zvrieskla som si v podvedomí.

Celý ten čas ma Justin sledoval. Všímal si moje správanie, každučký detail, zmenu nálady...ale ja som len sedela a hádala sa so svojím podvedomím. Tiež dosť trhnuté, nemyslíte?

Nemohla som sa mu znova pozrieť do očí, inak by som sa od neho už neodvrátila. Podľahla by som. Už teraz ma má vo svojej moci. 

Začal sa ku mne nebezpečne pomaly približovať. Čo sme v spomalenom filme? To aj koniec sveta nastane skôr ako ma pobozká. Nech ma už konečne pretrtká do nemoty... Vyvalila som oči nad výberom slovníka. Moje podvedomie potrebuje prefackať.

Moje myšlienkové pochody prerušil dotyk. Dotyk pier. Dotyk Justinových a mojich pier.

To to trvalo. Zabiť TO je málo.Od teraz sa nenávidím za tie myšlienky.

Niečo sa vo mne pohlo. Mala som pocit prázdnoty. Chcela som ho niečím naplniť. Ten neznámi pocit napĺňal moje telo pomaličky, ale dotkol sa každého nervu, ktorý vo mne pulzoval. 

A v tej chvíli to už nebol nevinný jemnučký bozk. Stalo sa z neho naliehavé, divé, ale hlavne vášnivé bozkávanie.

Otočila som sa tak, aby som na ňom sedela obkročmo. Svoje ruky som mu vplietla do vlasov a potiahla za ne. Nie slabučko... silno. Justin mi zastonal do úst, ale neodtrhol sa odo mňa ani na sekundu.