45.

3.3K 68 2
                                    

S pohľadu Vanessy: 

"Prosím...zajtra ich už budem mať, len...prosím..." Mat kľačiaci mi pod nohami na mňa prosebne zdvihol pohľad. Pobavene som hľadela na túto až príliš zábavnú scénku. Chlap starý až tak, že by mi mohol robiť otca, na mňa so zopätými rukami hľadel, pričom žobral o svoj život. Hlaveň mojej zbrane som mu ešte hlbšie zaborila ku miesti nad koreňom nosa. Všimla som si ako zatvoril oči a čakal, čo sa stane.

"Zajtra o pol noci, chcem tie peniaze vidieť a je mi jedno odkiaľ ich zoženieš. Ak sa tu neukážeš...ver, že si ťa nájdem a prežiješ si najdesivejší okamih svojho pojebaného života. Možno si vieš predstaviť niečo pod pojmom mučenie..." odtiahla som mu od hlavy zbraň a otočila sa na odchod. Pretočila som nad tým chlapom očami a odkráčala od neho ku svojemu autu. Mala som pocit, že som na niečo zabudla...a že aj zabudla. Rýchlo som sa otočila, aby som mohla namieriť na Mata a postreliť ho na znak toho, že so mnou sa neradno zahrávať.

"Mohla si byť milšia..." zasmial sa nad mojím výstupom Lil a pohodlnejšie sa usadil v aute.

"Myslela som si, že ma už poznáš a vieš, že s kokotmi sa nezahadzujem..." mrkla som na neho popri riadení.

Je deväť hodín ráno a Derek nás donútil ísť do školy...tyran jeden. Zaparkovala som na svojom zvyčajnom a jedinom voľnom mieste, na úplnom konci parkoviska. So smiechom sme vošli do budovy vo chvíli, kedy sa rozoznel zvonček oznamujúci začiatok druhej hodiny.

Povzdychla som si a rýchlo si to namierila ku svojej skrinke, odkiaľ som vytiahla knihu organickej chémie. Rýchlym krokom som sa dostavila do triedy, kde sa na moje nešťastie, už začala hodina. Justin už sedel na svojom mieste. Mrkol na mňa, keď som okolo neho prechádzala. Za ruku si ma pritiahol ku sebe aj so stoličkou, ktorá patrila ku vedľajšej lavici. Nemala som šancu neposlúchnuť a už som sedela vedľa neho. Učiteľ si to zrejmä anin nevšimol a ďalej sa rozkecával o nejakom trichlórmetáne a freónoch. Že ho huba nebolí.

"Kde si bola ráno?" Justinov hlas sa mi rozľahol v ušiach, ako sa ku mne nahol. Perami mi jemne obkľúčil ušný lalôčik, čo spôsobilo jemný vzdych vyrážajúci mi z úst.

"Bola som vyriešiť zásielku s Matom Vairom. Poznal moju zlú stránku, keď nemal celú sumu vypožičaných prachov." zákerne som sa zaškerila a pozrela na Justina, ktorý mi pozorne sledoval pery.

"Vieš o tom, že si kurevsky sexi, keď sa hneváš? Už som ťa takú zažil a mal som čo robiť, aby som ťa hneď neoprel o najbližšiu stenu." zavnil mi pri uchu. Slabo som sa zachvela.

Aby som nebola jediná vzrušená, svoju ruku som položila na Justinove stehno. Z časti to bolo preto, aby som sa o niečo oprela a tá lavica je príliš chladná a tvrdá.

Môj dotyk s ním nespravil nič. Ani sa nezachvel. Pff...keď on nič, tak ani ja...

Na Justinovej tvári sa vyčaril hravý úsmev, ktorý zmizol v okamihu, kedy sa moja ruka pohla pozdĺž jeho stehna a stále vyššie. Nasucho preglgol v snahe udržať svoje dravé ja v úzadí.

"Neprovokuj, lebo ťa tu na mieste ohnem cez levicu a bude mi jedno, kto na nás bude čumieť." rozhorčene mi zavrčal do pokožky na krku. Stále bol pri mne nahnutý.

Jeho jazyk sa ma dotkol na citlivom miestečku, nad čím som tlmene zhíkla. Rukou som si prekryla ústa, aby zo mňa nevyšiel ani jeden vzdych. Lenže moja snaha bola zbytočná. Učiteľ sa aj napriek mojemu úsiliu, byť potichu, otočil a pozrel naším smerom.

"Vy tam vzadu, chceli by ste nám niečo povedať? Alebo môžem pokračovať vo výklade?" karhavo na nás šľahol pohľadom. Prekrútil nad nami očami.

Danger (JBFF) SKHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin