Danger (JBFF) SK

17.

Justin sa usmeje a následne naštartuje a odíde.

Vošla som do domu. Ani som nemusela odomykať, kto by zamykal, že?

"Som doma." zbľačala som do domu.

Ryan sa objavil tesne vedľa mňa. "Máme prácu."

To mi na ten krk nepovie nič?

"Fajn." prevrátim očami a idem radšej preč.

V izbe som sa nezdržala dlho. Hneď som vbehla do kúpelne a poriadne sa osprchovala. Keď som vyliezla celá som sa osušila a vyfénovala vlasy.

Namaľovala som sa do síto čierneho odtieňa. Na pery som napatlala skoro čierny rúž.

Namala som náladu na korzety a opätky, tak som si obliekla sivé kraťase a čierne obtiahnuté tričko s trištvťovými rukávmi. Samozrejme, ešte predtým som na seba hodila podprdu a nohavičky.

Cez stehná som si "namontovala" puzdrá na moje Desert eagle a obula si modré conversky. Aspoň niečo nech ladí s tými mojimi vlasmi.

Zbehla som schodami do kuchyne a rovno z fľaše sa napila vodky. Potrebujem sa prebudiť. Kútikom oka som pozrela na hodiny. Päť minút po polnoci.

Aj ostatný sa doteperili ku mne a taktiež si dobili baterky.

Ryan, Nick, Marco a ja. Cleo dneska nemala náladu. Vlastne ona je skôr naša informátorka. Nemala by chodiť do terénu. Je expert cez elektroniku a počítače. Hekne stránku za pol minúty. Dačo ma chcela naučiť, ale jedeiné, čo som si zapamätala bolo to, že najprv musím mať wifi a ísť na net. Ďalej moje znalosti nesiahajú. Preto je taká dôležitá.

Nasadli sme do Ryanovho auta. Celú cestu sme kecali a smiali sa.

"Inak Ryan, s kým to budeme pracovať?" menšie ticho preťala Marcova otázka.

"Jedni kreténi si myslia, že sú najlepší. A to neni pravda." uškrnul sa Ryan. "Ideme im šľohnúť zásielku."

"Pecká. Dobre, že som si nevzala šaty." podotkla som. V šatách by som sa nemohla voľne hýbať. Teraz môžem. 

Dorazili sme na miesto. Bolo to kúsok za mestom. Asi desať minút. Ďalší sklad.

Vošli sme dnu. Najprv bolo ticho, no zrazu na nás mierilo asi päť chlapov. Jedného som poznala. Vlastne som ho postrelila. Zrejme sa báli a radšej odišli.

"Vy čo tu chcete?" ozval sa ten chuj Jason. Usmiala som sa naňho.

"Ale, ale, ale. Zdrhol si z mesta, čo? Sa nedivým. Mňa sa bojí veľa ľudí." zaškeril sa Ryan. "Alebo by to bolo kôli Vanesse?" žmurkol naňho.

Predrala som sa dopredu. Bola som tesne pred ním. Mieril mi presne medzi oči, lenže nevystrelí. To nedokáže. 

"Jasné, už len takej špiny ako je ona sa budem báť." znechutene si odfrkol. Popri tom na mňa zazeral.

Nik nečakal, že naňho zaútočím. Vrhla som sa po ňom. Nestihol zareagovať a už bol na kolenách s rukymi na mojej ruke, ktorá ho práve škrtila. Pre efekt som mu ešte mierila na hlavu mojou láskou.

"Zopakuj to." milo som sa mu prihovorila. Keď bol ticho svoj stisk ruky som zpevnila a on tak trochu zmodral. "Čo je pre vás dôležitejšie? On, či ten kufrík?" prezerala som si ich všetkých.

Každý mieril na každého. Na mňa mierili dokonca dvaja. Také nespravodlivé.

"Skôr ten kufrík." zamrmlal si jeden z tých chlapov. V tej chvíli som poriadne stlačila a Jason odpadol. Pustila som ho a on sa sklátil na zem.