Nechcená princezná

V.

„Čo si zasa načmárala do toho skicára?" pýtal sa Christopher s pootvorenými očami.

„Dovoľ! To nikdy neuvidíš. Tajomstvo, kamoško." Zasmiala som sa a spokojne som zatvorila svoju mučiacu obeť. Hodila som ju do tašky rovnako ako ceruzku.

Bolo po hodine matematiky a my sme sa mali pobrať laboratória. Ja som sa postavila a rozhodla sa odísť, no Chris stále sedel s hlavou položenou na lavici. Bolo neskoro. Môj sused sa stal obeťou Martina (toho paka, ktoré mi nikdy nedá pokoj) a jeho novej priateľky Taylor. Myslím, že od rána sú stále spolu a dávajú si nežné bozky. Celá trieda sa nad tým rozplýva, len mňa to neudivuje, prečo?

Na chvíľu som sa započúvala do ich rozhovoru. Nie, vôbec to nie je neslušné!

„Čau, som Martin."

„Christopher."

„Teší ma. Na znak mieru medzi nami ti dám malú radu. S tou čarodejnicou sa nebav. Ona sa totižto s nikým nebaví tak ti radím, aby si to ani neskúšal," povedal Martin znechutene. Myslím, že slovo čarodejnica povedal tak ironicky až bolo jasné, ako to myslel.

„Je to milá baba," poznamenal Chris. Usmiala som sa a prešla opatrne za dvere, aby si ma nevšimli.

„Zo začiatku hej, ale čakaj od nej fakt poriadnu ranu pod pás. Nie je taká, ako vyzerá. Aj keď vyzerá dosť emácky."

Emácky? To akože emo? Nemôžem za to, že mám čierne vlasy. Veď aj Chris ich má.

„Pozri, je to snáď moja vec s kým sa bavím, nie?"

„Jasné, brácho. Len si dávaj bacha, dobre? Sympatie k nej ti môžu poškodiť povesť na škole," dopovedal Martin a začula som približujúce sa kroky. Sadla som si na lavičku pri triede a začala čumieť do blba. Tak ako vždy.

Po chvíli vyšiel Martin s víťazoslávnym úsmevom a hneď za ním Taylor. Keď prechádzal okolo mňa, povýšenecky sa na mňa pozrel. Nuž, ako vždy.

Hneď na to sa dostal na chodbu aj Chris.

„To je divný chalan. Prečo sa stará do toho, s kým sa priatelím? Martin. Bože, čo to je za meno?" zavrčal namrzene a sadol si ku mne.

„Upokoj sa? To ti to tak vadí?" ozvala som sa pokojne a štuchla mu prstom do boku, načo ním myklo a na tvári sa mu mihol úsmev.

„Tebe to azda nevadí? Hovoria o tebe ako o..."

„Zvykneš si," prerušila som ho. Zazvonilo. Ani jeden z nás sa však nemal k odchodu.

„Fakt? Tebe to naozaj nevadí? Mne teda hej a mienim s tým niečo urobiť. Si moja prvá kama... susedo-spolužiačko-opatrovateľka na tejto škole." Pri slove opatrovateľka naznačil úvodzovky a zasmial sa.

„A ty si môj prvý sused v mojom veku," riekla som teatrálne.

„Nejdeme na hodinu?" opýtal sa zamyslene.

„A na čo, prosím ťa? Však chémia je aj tak nuda, keď ťa nikto nevyvoláva," odvetila som.

Dlho panovalo neskutočne trápne ticho. Mračila som sa na podlahu a rozmýšľala som nad tým, prečo si tak strašne protirečím. Raz myslím nad tým, že by som sa chcela zohrievať v niekoho náručí a teraz? Teraz, keď už som si myslela, že by to mohol byť Christopher, začínam ho neznášať. To preto, že sa mi toľko stará do života?

„Ale ja si vážne myslím, že by sme mali ísť na tú chémiu, Veronica," poznamenal ticho Christopher. Ja som sa stále mračila na dlážku a ticho dúfala, že to nebude potrebné. Ísť na chémiu.