Nechcená princezná

XL.

„Si si istý, že Natasha a Sonja odišli do New Yorku na tri dni?" opýtala som sa mierne zdržanlivo. Prvý krát v ich dome.

„Na sto percent, princezná. Nikto nezistí, že som si ťa sem dovliekol a znásilnil v tmavej kotolni," zasmial sa a objal ma.

„To si ma veľmi upokojil," zafrflala som mu do mikiny.

„Neboj, princezná. Nič ti tu nehrozí, prisahám!" S prísahou na perách zdvihol ukazovák a prostredník.

Celým domom sa ozývalo ťapkanie po schodoch.

„Až na tohto mutanta potkana divého z rodu netopierov," povedal s búrlivým smiechom a tento raz vzal do náruče Twixie.

„Ahoj, keksík. Ty si mi ale vyrástla," ozvala som sa a pohladila sučku po hlave. Šťastne zavrtela chvostom a švihla ním Christiphera do tváre.

Christopher zaúpel a vložil mi psa do náruče. Pošúchal si líce a pohrozil Twixie prstom.

Pritisla som si malú fenku k hrudi a potom ju zložila na zem.

„To je moje najmilovanejšie stvorenie na svete!" rozplývala som sa nad darčekom pre neho odo mňa.

„Hej!" zahral urazeného a založil ruky na prsiach. Odvrátil tvár a čakal na môj postup liečenia zraneného ega.

Ruky som si omotola okolo jeho krku a darovala mu bozk na líce. Behom sekundy ma stihol pritisnúť na stenu s bláznivým úškrnom. Na chvíľu som z neho dostala strach a začala chytať paniku. Možno sa zbláznil. Zošalel. Jeho mozog napadli mimozemšťania.

Chvíľu mi len tak hľadel do očí. Tie jeho hrali iskričkami pobavenia.

„Ľúbiš ma ešte, že? Pretože ak nie, tak môžeme ostať kamarátmi."

Pobavene som sa zachechtala. „Si idiot. Budeš tu len tak stáť?" opýtala som sa ho a mienila prihodiť ešte nejakú štipľavú poznámku, no umlčal ma dlhým bozkom.

Jeho ruky pristáli na mojich bokoch a po bozku ma vzal na ruky.

„Si ťažká," poznamenal.

„To mi ani nehovor. Vieš koľko málo som jedla aby som si udržala štíhlu líniu?" odvetila som s výrazným afektom.

„Srándujem," zatiahol a pomaly sa pustil do kroku. Keď som pred nami zbadala schodmi, začala som sa metať, no on ma nie a nie pustiť.

„Doriti, ak so mnou spadneš tak ťa zabijem! Nechcem zasa skončiť na vozíku," vypískla som, no Chris ma odniesol s chladnou hlavou až na poschodie. Pokynul mi, aby som otvorila dvere do jednej z izieb a hodil ma na posteľ.

Pekne som sa roztiahla na matraci a vdýchla som vôňu čerstvo vypratých prikrývok. Stiahla som jednu k sebe a objala ju.

„Dokázala by som si zvyknúť," vydýchla som spokojne a zavrela oči.

Modrá. Celé to tu bolo modré. Rovnako ako u mňa, no on to tu mal omnoho svetlejšie.

Po chvíli sa aj on zvalil na posteľ a prizeral sa, ako vdychujem vôňu aviváže z prikrývky. Pozoroval ma s údivom. Pootvorila som oči a on sa začal smiať.

„Čo je?"

Zasa si dal dole tričko. To je totálny magor. Asi si myslí, že sa budem vzrušovať nad jeho polonahým telom bývalého tínedžerského ruského futbalistu.

Keď neodpovedal, znova som zatvorila oči a užívala si jeho nežný pohľad. Jednému by sa zdalo, že sa na mňa ani inak dívať nevie.

Už som nezávidela žiadnej Daisy. Dokonca ani sprostej Lesie, ktorá je síce pekná, ale už viem, že o ňu nemá záujem. Miluje mňa. Aj keď sme rodinne spätí. Pravdupovediac, vadí mi to a zároveň nie.

„Povedz mi niečo o Európe," povedala som s ešte stále zavretými očami. Príjemná posteľ. Vtedy dávnejšie v parku mal pravdu.

„Popravde, sú tam krásne krajiny s krásnou kultúrou a zaujímavou históriou. Vezmi si napríklad také Francúzsko. Napoleom, Eiffelova veža, Víťazný oblúk. Taliansko, Grécko, Nemecko, Anglicko, Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Škótsko, Rusko, Ukrajina, Česká Republika. Tam všade som bol. Najviac sa mi páčilo v Španielsku," vravel s takým zanietením, akoby to bolo jeho poslaním. Rozprávať mi o Európe.

„A čo ty a futbal?" zmenila som tému. Bolo toho ešte toľko, čo som o ňom nevedela.

„Začal som ho hrať až v Rusku. Natasha si myslela, že to zaženie moje myšlienky na veterinu a zvieratá, ale nemala pravdu. Ale futbal bol tiež super. Vzali ma aj kvôli mojim výsledkom na telesnej výchove. Potom ma vykopli, pretože našli niekoho, kto vie zabehnúť šprint na dvesto metrov rýchlejšie ako za deväť sekúnd," zaspomínal si.

„Fíha... Skutočne vieš tak rýchlo bežať?"

„Asi to tak už bude," pousmial sa a hlava, ktorú si doteraz podopieral rukou, mu spadla na vankúš.

„Sú to idioti. Prečo sa neprihlásiš na futbal sem?"

„Tam sa nehrá americký futbal, ty trdlo," zasmial sa. „A aj keby som sa sem prihlásil, určite by ma nevzali. Som pre nich príliš veľký exot."

„Lenže tu nevyberajú spoluhráči, ale učitelia. Musíš byť fakt dobrý. Prihlás sa... Fakt si pred tým nemal žiadnu priateľku? Veď pri tebe museli všetky šalieť."

„Ak chceš, môžem to skúsiť a nie nemal. Síce asi máš trochu pravdu, futbalistu chce predsa každá, nie? Nie že si začneš myslieť, že som egoista," uškrnul som sa.

„To som si myslela aj bez toho."

„Neklam, Veronica," zasmial sa a objal ma. Pritisol si ma na svoju obnaženú hruď. Divné, však?

„Neklamem. Kedy som ti ja klamala? Len mi to povedz."

„Máš pravdu. Ty nikdy neklameš. Rozhodne nie. A určite neklameme Natashi a ani tvojej mame, Sonji, spolužiakom a celému svetu."

„My máme vlastnú pravdu, Christopher," uškrnula som sa a zívla.

„Si unavená."

„Nie som."

„To nebola otázka," povedal a vzal mi deku, ktorú som tak stískala v náručí. Prikryl nás a spokojne sa usmial.

Zahryzla som si do pery. Všimol si to.

„Vieš, že už robím presne to isté čo ty? Dokonca som sa začal hádzať na posteľ. Myslím, že to už dlho nevydrží."

„Vážne a kedy to robíš? Chudáčik posteľ."

„Keď vyzeráš úplne rozkošne. Napríklad keď sa tak roztomilo červenáš alebo žiarliš. Už som ti hovoril, že nemáš na koho žiarliť?" opýtal sa ma a zavrel oči.

Neodpovedala som. Už mi to hovoril minimálne stokrát. Rovnako ako to, že mi nikdy neublíži a že ma miluje. Ja mu to nevravím. Prečo? Pretože nie som taká pekná, že po mne každý ide? Vtedy by som mu vravela aby nežiarlil. To že mu neublížim mu nehovorím, pretože mu ubližujem už len tým, že som mu tak zničila život. Určite by sa mal teraz lepšie, keby vtedy dával na moje rady. To že ho milujem? Tá veta mi príde ešte vždy taká nezvyčajná a zvláštna, že sa ju hanbím vysloviť.

Milujem ťa, pomyslela som si a ruku položila na jeho hruď. Pomaly ale isto som sa blížila k hranici medzi bdelosťou a spánkom. Napokon som aj tak zaspala.

Milujem ťa.

Aj vám tento príbeh pripadá už nechutne sladký? :D Dnes ešte jednu časť. :3 Alebo dve.