Nechcená princezná

XXIX.

„A teraz, miláčik, švihaj za Dominicom, inak skončí na psychiatrii," popohnala som ho s blbým úsmevom.

Nič nepovedal. Asi onemel z mojej 'dokonalosti'.

„Chcem, aby si vedela, že sa už s tebou nechcem hádať."

No tak neonemel, no... Ešteže tak. S kým by som sa potom rozprávala?

„Ani ja, tak sa to snažme dodržať," povedala som prívetivo a zívla, pri čom som si zo slušnosti priložila ruku na ústa. Nespala som veľmi dobre. V noci som sa budila zo snov, na ktoré sa ani nepamätám.

Aj Chris mal tmavé kruhy pod očami. Znova sa zle vyspal. Divím sa, že ho ešte stále trápia tie desivé sny. Niečo sa stane. Som si tým úplne istá. A nebude sa nám to vôbec páčiť.

Nesmiem s ním už tráviť toľko času. Dominic ho potrebuje tiež. Pred pár mesiacmi by som o Dominicovi hovorila ako o bezcitnom idiotovi s kuracím mozgom, no teraz... Teraz je to inak. Je ako malé dieťa. Potrebuje spoločnosť. Nemôže byť sám. Na to je príliš nevyspelý.

Odtlačila som sa do triedy, pretože už zazvonilo na začiatok hodiny a videla som učiteľa, ktorý práve vychádzal po schodoch.

Pritiahla som dvere a snažila sa čo najrýchlejšie dostať na svoje miesto.

„Tak?" opýtala som sa zvedavo Christophera.

„Budeme v pohode," usmial sa a nežne položil svoju ruku na moju.

„To som rada. Inak by za mnou určite liezol a to by nám nebolo príjemné. Musíš s ním byť častejšie. Choďte na pizzu, do kina, alebo len tak von. Veď vieš. Tak ako to dobrí priatelia zvyknú robiť," povedala som a pozrela na učiteľa, ktorý vstúpil do triedy a každý ho ignoroval.

„Nebudeš na neho žiarliť?" podpichol.

„Určite nie! Žiarliť budem jedine na Lesie, keď sa bude znova okolo teba potulovať. Pochlap sa! Veď ju máš skoro stále za pätami."

„Spoľahni sa," povedal so širokým úsmevom.

Pozrela som na naše ruky a potom som sa strhla na hlas učiteľa, ktorý veľmi nahlas podotýkal, že do konca novembra potrebuje peniaze na lyžiarsky výcvik.

Bohužiaľ, idem aj ja so zlomenou nohou. Lyžovať sa teda nebudem, takže nás to stálo podstatne menej peňazí.

Učiteľ matiky, a zároveň telocviku, začal vymenúvať mená mojich spolužiakov, ktorí ešte stále nedoniesli peniaze.

Asi pol hodiny nám rozprával o tom, čo všetko je zakázané: alkohol, cigarety, iné návykové látky, sex, akékoľvek prejavy neuspokojených chúťok. Argh! To znamená - žiadne bozkávanie, dokonca ani hrejivé objatia! Čo nás bude v tej kanadskej zime hriať? Všetci však dobre vieme, že tieto zákazy budú do jedného porušené už v prvý deň.

Chris mi stlačil ruku a hodil očkom po Dominicovi pred nami.

„Chrisie!" otočil sa Dominic aj so stoličkou k nám dozadu keď učiteľ povedal nech robíme nejakú tichú činnosť.

„Nie. Sklamem ťa. Neberiem alkohol, neukradnem mame cigarety a nevezmem so sebou tri balíčky kondómov."

„Tak jeden?" zažartoval Dominic.

Prepána, veď máme šestnásť... pomyslela som si urazene.

„Zabudni," odvetil Christopher a kamarátsky udrel Dominica päsťou do ramena.

„To si nemusel, bro. Tento lyžiarsky výcvik to roztočíme!" vyšiel s kožou na trh. „Tento rok to bude zaujímavé. Povedz mu, čo sa stalo v prváku, Ver!"