XXX.

1K 77 7
                                    

„Počkaj na mňa!" kričal za mnou Christopher, zatiaľ čo ja som sa stále držala jeho výzvy k amatérskym pretekom. Navrhol to pri mojej skrinke. Zastavila som sa až na chodníku niekoľko metrov od školy.

„Ideš domov?" opýtal sa, keď ma dobehol.

„Nie. Idem k starkému za Eaton a Thasiou," odvetila som a pozrela som sa na stromy z parku, ktoré sa pýšia svojou výškou a je ich vidno ponad strechy všetkých domov v meste. Hapstown je malé mestečko.

„Odprevadím ťa?" opýtal sa ma starostlivo.

„Odpáľ za Domnicom!" vykríkla som takmer ako vojenská generálka.

„Áno, madam!" zasalutoval pri čom vyzeral divne, ale aj tak by z neho bol sexi vojak.

„Pohov, vojín Rybička!" pokračovala som ďalej v našej primitívnej hre.

„Prečo Rybička?" opýtal sa sklamane.

„Pretože to bolo prvé čo ma napadlo?"

„To sa ma akože pýtaš?" zasmial sa a dal sa do podrepu, aby som na neho nemusela hľadieť zdola. Opatrne sa naklonil a hľadel na moje pery.

No skôr, než som sa stihla začať smiať, vzal moju tvár do dlaní a začal ma bozkávať.

Prebehol mi mráz po chrbte a v bruchu sa mi rozleteli motýle.

„Dobre. Utekaj za nimi a pozdravuj ich. Ľúbim ťa," povedal v rýchlosti a do líc sa mu nahrnula červeň. Odvrátil pohľad. Vyzeral roztomilo.

„Tak ahoj," pozdravila som sa mu a pobrala sa preč. K starému otcovi.

Stále mi nešlo do hlavy, prečo sa tak pobili. To sú až takí sprostí?

O malú chvíľu som už zvonila pri dome starkého, ale nikto mi neotváral. Keby ma sami nepozvali, myslela by som si, že sú mimo tohoto pozemku. Čo zasa tí blázni stvárajú? Vždy niečo urobia a večne je to nápad môjho deda.

Zasa som zazvonila a následne aj silno zabúchala na staré dvere vo viktoriánskom štýle. Celý dom je tak zariadený.

V zámke zašramotil kľúč a dvere sa otvorili iba natoľko, aby cez nich mohla osoba vykuknúť von.

Zbadala som Siinu vysmiatu tvár.

„Ahoj, Veronica. Nemyslela som si, že naozaj prídeš," povedala s hlúpym úškrnom a zachichotala sa keď sa okolo nej obmotali chlapské ruky.

Nadvihla som obočie a pokrútila hlavou.

„Eaton je vzadu," prezradila a zabuchla mi dvere pred nosom.

Krava, pomyslela som si. Nikdy som ju nemala príliš v láske.

Nemyslela som si, že naozaj prídeš... Isto. Pretože ja mám rovnaké povinnosti ako ty, že? Veď ani navariť nevieš! obviňovala som ju v duchu.

Už viem, že Christopher nie je ani po jednom biologickom rodičovi. Cornell je príliš temperamentný a tvrdý, vždy má čo vytknúť a tvári sa, že je všemohúci. Anasthasia je ľahká žena. Vie o tom snáď celý Hapstown, ba aj USA. Je nemotorná, nespoľahlivá a hlúpa. To čo drží ich manželstvo je ich dieťa – Eaton. Možno aj Christopher.

Vzdychla som si. Musela som znova prejsť troma schodmi. Tentokrát som sa už bez väčšej bolesti postavila a všetku váhu preniesla na pravú nohu. Strčila som vozík po schodoch a sama zoskackala dole.

Svoj dočasný dopravný prostriedok som zdvihla na kolesá, pretože sa počas pádu pretočil, a odtlačila som ho dozadu na záhradu, kam sa dalo prejsť starou zhrdzavenou bránkou.

Nechcená princeznáWhere stories live. Discover now