XLII.

857 75 6
                                    

Sadla som si vedľa nej na sedačku. „Dnes som u neho bola po prvý krát. Vravel, že jeho mama so sestrou odišli na tri dni do New Yorku. Asi sa sekol. Zaspala som v jeho izbe na jeho posteli," začala som.

Agness je skvelou poslucháčkou. Vždy ma vypočuje. Týmto problémom ale rozumie viac než tým školským. Bola celkom populárna.

„A?"

„Jeho mama so sestrou prišli o čosi skôr a dopadlo to hrozne. Jeho sestra si myslí, že som nejaká ľahká deva a jeho mama nás všetkých neznáša. Celý náš rod. Povedala, že sme potomkami čarodejnice. A potom som vybuchla ja. Odišla som a zakázala Chrisovi vídať ma. Je normálna?"

„Bojí sa, že jej rodine počaruješ. Ale veď Christopher patrí k nám, nie? Tiež je potomkom bosoriek. To je krava."

Znova mi líca močili slzy.

„Neplač. Určite to nemyslela vážne. Jeho sestra si ale mohla odpustiť tie urážky," povedala a objala ma.

„Natasha mu potvrdila, že je adoptovaný, pretože vybuchol až tak, že tvrdil, že je adoptovaný."

Plakala som v jej náruči.

„Páni, ty si ale zmäkla," potvrdila mi moje hypotézy.

Znepriatelila som si jeho rodinu. Ubližujem mu. Nemôžeme byť spolu. Ale on niečo vymyslí. Ja to viem. Teraz prišiel rad na neho.

„Nechceš niečo na pitie? Alebo pod zub?" opýtala som sa jej a potiahla nosom.

„Dala by som si kávu."

Už teraz mi príde ako staršia sestra.

Vymanila som sa z jej objatia a odišla robiť kávu. Na chladničke som našla odkaz od mamy.

Zasa Kanada. Ale toto už je posledný krát. Nie že niečo vyvedieš. Prinesiem ti knihu. Peniaze máš na stole v izbe.

Mama

Usmiala som sa. Len aby to už mala za sebou. Naliala som vodu do rýchlovarnej kanvice a vytiahla nádobu s kávou a dve šálky. Do každej som dala lyžičku kávy a potom ju zaliala vodou.

„Ďakujem," povedala s miernym úsmevom, keď som jej podávala horúci nápoj do rúk. „A čo škola?"

„Ako vždy. Nič nové. Teda, budem hrať Anne Marie Cassandru Corvus v našom divadle," riekla som a zamračila sa.

„To je pocta. Predpokladám, že v čarodejníckej verzii a potom ťa upália, pretože si to tak želali, no nepodarilo sa im to," hádala Agness.

„Ešte som nevidela scénar."

„Aha. To je dosť blbé. A čo Christopher? Ako sa mimo to má? A ako si sa, sakra, dostala do jeho postele?" začala sa vypytovať. Klebetnica jedna.

Záhadne som sa pousmiala. „Vyniesol ma hore po schodoch a potom ma hodil na posteľ. Neverila by si aký má mäkký matrac. Má sa dobre. Rozprával mi o Európe, o futbale a o sebe. Dokonca sa priznal, že odo mňa pochytil pár zlozvykov. Milujem ho."

Agness sa spokojne usmiala. Dokázala ma upokojiť a to bol vždy jej úspech.

„Dejà vú," vzdychla a napila sa teplej kávy. „Na strednej som obidovovala Marca. Mal dobré známky, bol sexi. Nevšímal si ma, no v druhom ročníku sme sa stali dobrými priateľmi. Potom sa náš vzťah prehĺbil a skončili sme spolu. Aj ja ho milujem. Po svadbe to však začne byť monotónne a vážne. Tento typ vzťahu je nezáväzný a môžeš si dovoliť čokoľvek. Aj najväčšiu blbosť," hovorila zasnene. Zdalo sa, že naozaj sníva.

Ona a Marc vyzerajú spolu milo. Vyzerali tak aj moji rodičia? Mama spálila všetky spoločné fotky. Dokonca s plačom. Nechcela ho opustiť. Doteraz ho miluje a dôveruje mu, ale každý večer chodil domov opitý. Mama si to ako sudkyňa nemohla dovoliť.

„Christopher vyzerá roztomilo. Vám to vydrží dlho, Ver."

Tak ma volal iba on. Ver. Nikto ma tak nevolal dokým sa neukázal on.

„Vtedy, keď si si zlomila nohu, od teba nechcel odísť. Čakal v hale a stopoval sestričku zakaždým, keď prešla cez chodbu. Bojí sa, že ťa stratí. Neviem, či je aj Marc taký starostlivý."

„Určite je. Pokiaľ je Chris taký, je taká väčšina chlapov a chalanov. Minule sa kvôli mne pobil." Poslednú vetu som šepla.

„Čože?" opýtala sa prekvapene. „Marc by neublížil ani muche a Christopher sa kvôli tebe bije. To bude asi genetikou, že?" pýtala sa skôr sama seba. „O chvíľu zazvoní," dodala.

„Prosím?" vyprskla som a skoro skončila ofŕkaná kávou. Ospravedlňujúco som sklopila pohľad a hľadela na hnedú tekutinu v mojej červenej šálke s bielymi vločkami.

Ozval sa zvonček hlásajúci návštevu.

„Ako? Vieš predvídať budúcnosť? Si veštica?"

„Mám talent," zasmiala sa a postavila sa, aby išla odomknúť.

Osoba vytrvalo klopala na dvere a zvonila. Tiež som sa postavila a šla za ňou.

„Agness?" ozvalo sa z chodby. Rýchlo vtrhol dnu a zavrel za sebou dvere.

„Aj ja ťa rada vidím."

Objala som sa rukami a pozrela na Chrisa.

„Prepáč, prepáč, prepáč. Naozaj mi to prepáč. Prosím. Ja som nevedel, že sa vrátia tak skoro," prosíkal ma s psími očami. „O chvíľu si všimnú, že som zdrhol," dodal a obzrel sa.

„V poriadku. Nemôžeš za to, že si ťa adoptovala taká hrozná rodina," riekla som ticho a pozrela na Agness.

Podišiel ku mne a objal ma. „Už sa to nestane."

„Hej. Pretože Natasha nechce aby sme sa vídali. Preloží ťa na inú školu," zavzlykala som. Už zasa.

Zjavne mu nevadilo, že mu zmočím mikinu. Udivene som sa odtiahla. Prišiel len v mikine?

„To vraví teraz. Ale ona sa potom uvedomí. Sľubujem ti."

Agness si vôbec nevšímal. Pobavene sa usmievala. Zaujímal sa iba o mňa.

Moja sesternica pootvorila dvere.

„Myslím, že ťa už hľadajú," sykla.

Odtiahol sa a pobozkal ma na čelo.

Vybehol vonku. „Sneží. Prvý sneh," vypískol ako malé dieťa a stiahol ma k sebe.

Tentokrát ma pobozkal na pery. Vášnivo. Tak ako len mohol. Veď viete čo sa vraví. Bozk pod prvým snehom zaručí dlhý šťastný vzťah. Kto vie, či to je naozaj pravda.

„Čoskoro sa uvidíme, kráska." Tak zneli jeho posledné slová.

„To je láska," poznamenala Agy, keď zmizol za vchodovými dverami modrého domu.

Sneží... Čoskoro sa uvidíme, kráska. Nevnímala som svoju sesternicu. Myslela som iba na neho. Toto dopadne zle. Nemal sem ísť. Stála som pred našimi dverami a hľadela do jeho okna.

Milujem ťa. Robíš pre mňa aj to, čo nemusíš a to o čo ťa nežiadam. A ty to aj tak robíš s láskou.

„Teraz mi vysvetli to predvídavanie udalostí."

„Dar, talent, mágia. Hovor tomu ako chceš. Možno len náhoda," riekla s tajomným úsmevom. „Chceš aby som dnes ostala s tebou?"

„Pozrieme nejaký romantický film a urobíme si hrianky a horúcu čokoládu, ty tajomná bytosť," uškrnula som sa a čoskoro sme spolu na gauči popíjali horúce kakao. Čokoládu sme nemali. Sledovali sme nejaký romantický film, ktorý akurát dávali v telke na náhodnom programe a plakali sme nad osudmi postáv. Jeho priateľka zomrela po autohavárii a on zostal na vozíku. Smutné.

Ja z toho nemôžem <3


Nechcená princeznáWhere stories live. Discover now