Nechcená princezná

III.

Zobudila som sa na prenikavý zvuk môjho budíka, ktorý som si nastavila cez telefón. Tak ako väčšina svetovej populácie. Otvorila som oči a zúfalo vykríkla. Nechcem ísť do školy. V podstate tak ako každé ráno. Ale potom to už nejak zvládnem. S prižmúrenými očami som sa snažila potiahnúť prstom po obrazovke môjho stupídneho telefónu, aby som vypla budík. Prezliekla som sa do riflí a voľného čierneho trička. Obzrela som sa v zrkadle a so spokojnosťou som zbehla po schodoch do kuchyne.

„Mamí?!" zakričala som na celý dom, ale až po chvíli mi doplo, že mama je v Kanade.

Otvorila som chladničku a vybrala sójové mlieko. Nie kravské. Mám totižto slabšiu alergiu na laktózu. Zo skrinky som vybrala cereálie a misku. Potom som zo šuflíku vybrala lyžičku a položila to na stôl. Potom som si pripravila raňajky a zapla rádio.

Po raňajkách som okamžite vbehla do kúpeľne a umyla si tvár a zuby. Vlasy som si prečesala kefou a zopla ich čiernou gumičkou, ktorá mi s vlasmi takmer splývala. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle a hneď na to som sa zvrtla na päte a odišla späť do svojej izby. Schamtla som tašku, hodila do nej slúchadlá a telefón a vyštartovala späť na prízemie. Na chodbe som si obula čierne tenisky, odomkla dvere, vyšla von a v rýchlosti ich zasa zamkla.

Pomaly som vykročila vpred smerom k mojej škole a dúfala, že dnes mi moji spolužiaci dajú pokoj. Správajú sa ako malé deti.

Po pár minútach som sa zastavila pred obrovskou budovou našej školy. Zamračila som sa a vyšla som po schodoch. Otvorila som dvere a vošla na dlhú širokú chodbu, na ktorej sa nachádzali skrinky. Zamierila som k tej svojej a začala sa v nej hrabať. Hodila som si do nej tašku a vytiahla si učebnice na biológiu. Milujem biológiu, ale ako na každom inom predmete, aj tu ma učiteľka zcela ignorovala.

„Nica!" ozvalo sa za mnou panovačne a zároveň pohŕdavo. Lesie – najväčšia krava našej školy a tiež kráľovná každého jedného plesu. Neznášam ju, ale asi som jediná z celej školy. Za dva mesiace čo sme v škole, mala už troch priateľov. Teraz je nezadaná. Pochybujem ale, že jej to vydrží aspoň týždeň.

„Lesie! Čo ťa privádza k mojej skrinke?" otočila som sa na ňu s falošným úsmevom.

„Nick... Tákže, kde začať? Pozri, viem, že mi rada robíš zo života peklo," zasmiala sa Las.

„Spoľahni sa," potvrdila som jej hypotézu.

„Dajme si dohodu, Nicky. Ty mi nebudeš robiť zo života peklo a ja dám pokoj tebe, dobre? Takže..."

„Prečo mi to tu teraz rozprávaš?"

„Istota. Súhlasíš?"

„Hej. Ale uvidím, či to aj dodržím," odvetila som drzo a zatvorila svoju skrinku. Ona musí mať nejaký dôvod. Vie niečo, čo ja neviem a to ma poriadne štve.

„Super. Tak sa snaž to dodržať," odvetila chladne a so žmurknutím sa otočila na päte. Odišla. Spadol mi kameň zo srdca. Mám od tej suky aspoň na chvíľu pokoj. Fakt divná dohoda. Nikto sa so mnou celé roky nebaví a ona sa ku mne dnes ako prvá ozve. Aspoň, že to nie je ten idiot. Ale myslí, že si na mňa už nedovolí po tom, čo som mu včera tak krásne vylepila.

Poobzerala som sa po chodbe. Pohľad mi zostal visieť na komsi tak známom. Christopher? opýtala som sa sama seba a nadvihla jedno obočie. Bol tu aj so svojou mamou. Pravdepodobne sa prišiel zapísať do školy. Uškrnula som sa a pobrala sa do učebne biológie. Nenápadne som prešla okolo Chrisa a jeho mamy. Ktosi ma chytil za rameno. Otočila som sa. Nie, nebol to Christopher. Ani jeho mama. Bol to niekto, koho neznášam z hĺbky svojho srdca.

„Nick, nech ťa to ani nenapadne, dobre," zapišťala Lesie. Really, guy? Ako sa len opovažuje mi také niečo povedať. Nebude mi predsa nič zakazovať. Nie je moja mama.

„Čo nech ma nenapadne?"

„Ten chalan! Vyzerá tak dokonalo a chutne."

„Ale odkiaľ..." Zaskočilo ma to.

„Pšššt," prerušila ma a priložila si ukazovák na pery. A čoskoro jej už nebolo. Som za to veľmi vďačná všetkým bohom, ktorí existujú. Nech mi už dá, prepána, pokoj.

Potom som pokračovala ďalej do učebne, kde som mala mať hodinu. Sadla som si do lavice úplne vzadu a snažila sa pôsobiť neviditeľne.

Počas hodiny sa nič zvláštne neudialo. Až na to, že učiteľka prišla pätnásť minút po zvonení a vyhrešila nás za to, že sme to neboli nahlásiť na vrátnici. Ja som si celý ten čas pokojne čítala a nenechala sa nikým rušiť. Biológia v škole je pomerne zaujímavá. Ale iba vtedy, keď vás učitelia nemajú hlboko v... Veď vy viete kde aj bezo mňa.

Chcem byť doktorka. Musím si ale začať odvykávať. Výška určite nebude taká nudná ako táto stredná v zapadákove USA. No dobre, tak až tak zle na tom nie som.

Cez prestávku som len znudene sedela na lavičke na chodbe a prizerala sa ruchu, ktorý ovládol tento priestor. Ďalšia hodina – informatika. Dokonalo nudná hodina aj keď elektrotechnika je celkom zábavná. Na týchto hodinách s mojim učiteľom by ste určite prestali s gamblením a báli by ste sa čo i len zapnúť počítač.

Zívla som si. Môj každodenný rituál. Až na to, že sa ma ľudia zväčša nedotýkajú tak často. Aj teraz sa ma niekto dotkol. Presnejšie sa dotkol môjho ramena. Chudáčik rameno. Má toho už dosť. Nahnevane som zavrčala a pozrela na narušiteľa môjho pokoja.

Riaditeľ? Pozoruhodné. Čo som zas vyviedla? Čítala si na hodine? Ale veď to robím predsa vždy a nikomu to doteraz vôbec nevadilo.

„Veronica? Mohla by si ísť na chvíľu so mnou? Máš možnosť odčiniť svoj včerajší skutok," povedal celkom prívetivo. Na chodbách školy ho skoro vôbec nevídať a tak sa nedalo diviť tomu, že sa na mňa všetci pozerali ako na vyvoleného. Ale v ich dutých hlavách im určite behali myšlienky typu: Tá ma už konečne po chlebe. Alebo: Čo ona vyviedla? Však len číta knihy a je to bifľa. Jednoducho – nenájde sa ani jedna pozitívna myšlienka.

Postavila som sa z lavičky a rozhodla sa nasledovať nášho nudného stereotypného riaditeľa Walkera, aby som nemala ďalšie problémy. Snáď ma nechce podrezať, alebo niečo podobé. To by som, logicky, neprežila.

Nasledovala som ho až do riaditeľne, kde som zaskočene zastala už vo dverách.

„Veronica, toto je Christopher."

BOHATSTVO! :D I lova u, guys! :D Ale stále viac milujem niekoho, koho som dnes stretla XDDDD A vlastne sa poznáme skoro od narodenia len o sebe väčšinu roka nevieme. -_- :D