Nechcená princezná

XVII.

Another person's pow

Prešiel som cez cestu a odomkol dvere nášho domu. Nebál som sa toho, že by na mňa niekto mohol čakať. Naša domácnosť už po desiatej hodine zaspáva a nie to, aby niekto čo i len zachrápal po jedenástej.

Vyzul som sa v malej predsieni a tichým krokom preskákal schody ako malé dieťa. Vtrhol som do svojej izby, zhodil batoh a zvalil sa na moju pohodlnú posteľ. Nechcem nadávať na tú Veronicinu, ale moja je omnoho viac pohodlná. Vytiahol som telefón z vrecka a napísal Dominicovi krátku správu.

Keby niečo, spal som u teba. OK?

Pozrel som sa cez okno nad mojim písacím stolom a dostal chuť zavolať Ver. Potom mi však došlo, že na ňu nemám telefónne číslo. Dokonca sme si ani nevymenili Facebook.

Môj mobil krátko zavibroval, čo značilo, že mi prišla správa.

Jasné, bro. Užil si si to?

Uškrnul som sa.

Možno som od toho čakal viac.

Natasha nevie o tom, že som zmizol k Veronice. Nahlas ju nemôžem volať Natasha. Ani zďaleka netuší o tom, že mi Verina prababička, paní Anne Corvus, povedala. Chodili sme sem na návštevy k tejto skutočnej dáme. Jej vyjadrovanie a vzhľad vždy vyzrádzali čosi o jej postavení, no správaním v súkromí prekvapila každého. Doteraz netuším, prečo sme sem chodili a ani neviem, prečo sme sa tento krát presťahovali sem.

Čo sa stalo? znela ďalšia SMS od Dominica. Za tých pár týždňov sme sa spriatelili až príliš. Dokonca už od začiatku sme voči sebe neprechovávali záporný vzťah. Sme si blízki.

Jej otec.

Váhal som, či stlačiť odoslať a napokon som to aj stlačil.

Ufff... Si pobabral.

Mňa si ani nevšimol.

Ticho som sa zasmial pri spomienke ako ma schovala do šatníka. No to, čo som počul ma dorazilo. Jej otec si to u mňa pokazil a budem ho asi do smrti neznášať.

Prikryl som sa dekou. Ani som sa neunúval prezliecť sa z teplákov.

Porozprávaš mi o tom v pondelok.

Pokrútil som nad hlavou nad jeho naivnou správou. Už len odoslaním tej SMS som riskoval. Rozprávať mu o tom nebudem.

Položil som telefón na nočný stolík pri posteli a pomaly, ale isto, som zaspával s myšlienkami na to, aké by to bolo na tej party na ktorej sa teraz zabáva Dominic spolu s celou Deltou.

Ako to, že Ver nevedela o spolkoch? opýtal som sa sám seba a o malú chvíľu som zaspal.

Utekám. Tep sa mi stále zrýchľuje a už netuším, čo ďalej robiť. Nemám žiadny plán. Žiadny nápad, ktorý by som mohol použiť. Nič. So strachom sa obzriem za seba.

„Bež, Ver!" zakričím na ňu a pozriem sa znova pred seba. Neskoro. Zakopol som o koreň akéhosi čudesného stromu, dopadol tvrdo na zem a po chvíli sa mi objavil výhľad na červenú tekutinu, ktorá sa rozliala okolo mňa.

Museli ma poraniť. Museli mi čosi urobiť. Sťažka som vydýchol a posledný pohľad venoval uplakaným očiam, ktoré vždy patrili mojej Ver.

Zatmelo sa mi pred očami a tých zeleno-modrých očí už v mojom zornom poli nebolo.

S výkrikom som sa zobudil. Dokonca som aj cítil tú bolesť. Až teraz som si uvedomil, že u Veronicy sa mi nič takéto nesnívalo.