Nechcená princezná

XXXIII.

„Ak to takto bude ďalej pokračovať, budeš modrý ako šmolko," zasmiala som sa, keď sa potkol o schod a rozvalil sa na schodisku.

„Hahaha! Neskutočne vtipné. Čo keby si mi pomohla?" zamračil sa a snažila sa dostať na nohy.

Podala som mu ruku a pomáhala vstávať.

„Ty si moje trdlo."

„A ty moja rajčinka, tak ticho!"

Znel nahnevane. Čo ho tak dostalo?

„Kľudni hormón, magor," usmiala som sa a tackala sa hore schodmi. Zakaždým som sa buchla sadrou o schod a do nohy mi vystrelila prudká vlna bolesti.

Otvorila som dvere do izby a už po niekoľký krát som vpustila Christophera do svojho modrého kráľovstva.

Objal ma okolo pása a ticho si pohmkával mne neznámu pomalú melódiu. Pomalým krokom sa otáčal dookola a mne neostávalo nič iné, než robiť to isté.

„Tancuješ?" opýtal sa ma. Táto otázka ma mierne zaskočila.

„Nie," odvetila som.

„Škoda. Čo by si chcela na Vianoce?"

„Nič. Čo ty?"

Vyzeral urazene. Čo to s ním je?

„Iba teba, Ver. Teba a svätý pokoj," odvrkol.

„No ták!" uškrnula som sa a otočila sa, čím som prerušila našu podivuhodnú činnosť. „Čo by si robil, keby si ma nemal? Hmmm?"

„Asi by som práve išiel k Lesie s úchylným úsmevom," zavtipkoval.

„Idiot!" obvinila som ho a buchla som ho do ramena.

„Vieš predsa, že srandujem!"

„Tak už toľko nesranduj! Je to hnusné!" šepla som a posadila sa na posteľ.

„Fakt netuším, čo by som robil. Ale uznaj, že som príliš sexi na to, aby som ostal navždy sám," zasmial sa a nahodil pyšný výraz.

„Ty? Sexi? Jedine bez trička alebo v uniforme, miláčku," odvetila som pobavene.

Ešte v tom okamihu si začal vyzliekať čierne tričko.

Vyprskla som do búrlivého smiechu.

„Chcem byť sexi," obhájil si svoj čin a rozvalil sa na mojej posteli.

„Chcem spať," poznamenal a rukou si prešiel po zatiaľ svetlej modrine na bruchu.

„Pokojne. Isto to potrebuješ," povedala som starostlivo a dotkla sa jeho studenej ruky.

„Nebude ti to vadiť?"

Pokrútila som hlavou a vzala do rúk deku, ktorá ležala na parapetnej doske. Vyzeral naozaj unavene. Viečka sa mu pomaly zatvárali a skrávali jeho dokonalé oči.

Prikryla som ho modrou prikrývkou, ktorú som držala v rukách. Usmievala som sa ako blbec a miestami zízala von oknom.

„Nesmieš sa biť s každým, kto sa ku mne ozve. Takto to ďalej nepôjde," ozvala som sa po chvíli k spiacemu Christopherovi.

„Nie," zamrmlal a pomrvil sa pod mojou dekou, čím odhalil svoje paže.

Zahryzla som si do hornej pery a odvrátila pohľad.

„Nevadí mi, keď sa pozeráš. Tvoje pohľady sú príjemné," skonštatoval ospalo.

Mlčala som s pohľadom zabodnutým do mäkkej prikrývky.