Nechcená princezná

XX.

Ráno ma zobudilo vytrvalé klopanie na dvere mojej izby. Pomrvila som sa na posteli a zhodila zo seba deku.

Klopanie neprestávalo. Čosi som nesúhlasne zamrlala a postavila sa.

„Dobré ráno, Veronica!" budil ma veselý hlas mojej mamy. Asi si myslela, že na to zabudnem. No isto.

„Choď preč!" zakričala som hystericky a schmatla telefón. Našla som si dvadsať správ. Tie boli od mamy. A potom ešte šesť ďalších z facebooku. Ani som sa neunúvala sa pozrieť na správy od mamy a okamžite ich vymazala.

Potom som otvorila správy z facebooku.

A je pekný?

Žiješ?

Veronica?

Asi už spíš.

To boli správy od Agness.

Už som si myslel, že nechodíš na fb, princezná. :)

Dobrú noc.

Ani nemusíte hádať kto to písal. Už len podľa toho oslovenia vám to všetkým udrie do hlavy.

Nemala som chuť nikomu písať. Nedeľa. Najnudnejší deň. Nemám čo robiť, učiť som sa učila vo štvrtok a spať sa mi už nechce.

Vošla som do šatníka a náhle som sa zapotácala. Oprela som sa o jednu skriňu a chytila sa za brucho. Škvŕkalo mi v ňom akoby som nejedla dva mesiace. Na tvári sa mi usadila grimasa bolesti.

„Veronica, porozprávajme sa," povedala sladko. Isto.

Prezliekla som sa do teplákov a trička. Logicky. Objala som sa rukami a zošuchla sa na zem.

„Veronica? Si tam?"

Choď preč. Prosím...

Pozrela som sa do veľkého zrkadla na jednej skrini a zostala som zhrozene zízať na obraz.

Jemne som sa dotkla svetlo fialovej modriny na líci a potom som prešla prstami po novom monokli. Zasyčala som od bolesti.

„Veronica Zoe Riddle! Nepraj si ma! Vyjdi von!"

Už rozpráva ako otec. Najradšej by som na mieste umrela.

„Tak prepáč, že som ti neverila, ale Mathias mi povedal, čo videl."

Mathias je môj otec.

„Ten tvoj Mathias je stále opitý! Divím sa, že mu ešte stále dôveruješ," zakričala som a neprestávala hľadieť na svoj odraz v zrkadle.

„Miláčik, vyjdi von! Okamžite! Chcem aby si mi všetko vysvetlila."

Nie! Koľko krát jej to mám povedať? rozmýšľala som.

„Ja už som ti to vysvetlila do telefónu!"

Možno by som sa aj rozplakala keby som patrila k citlivým osobám.

„Len ten bozk si mi nevysvetlila! Prečo u nás bol?"

„Preboha, Mathias mohol vidieť hocičo! Nebol u nás. A aj keby sme sa pobozkali, nemalo by ti to byť jedno? Nie je to tvoj život! Je môj a ty sa do toho nestaraj."

Najprv ma ubezpečovala, že sa s Christopherom udobríme, ale teraz mi krivdí. Prečo mi to robí?

Veď ani Lesie to nikto nezakazuje. Dokonca má každý týždeň nového priateľa.