Nechcená princezná

XI.

„Slečna Riddle!" vyzvala ma učiteľka výtvarnej výchovy, aby som jej ukázala svoje dielo. Témou bola kvetinová lúka.

Učiteľke sa to zjavne nepáčilo a tak odložila moje 'veľdielo' nabok. Pokrútila hlavou a poslala ma sadnúť si.

Christopher ma pozoroval zo svojho miesta pri Ashtonovi.

Fľochla som po ňom a sadla si na svoje miesto vzadu. Položila som hlavu na lavicu a zatvorila na chvíľu oči. Už aj tak priveľa rozmýšľam, takže som si chcela úplne vyčistiť myseľ. Takmer som zaspala, no ktosi poklopal prstami po mojej lavici a do ruky mi vtisol malý zložený útržok papiera. Rozložila som ho a začala si čítať text:

Chodba pred triedou po hodine

Christopher

Nadvihla som obočie a ešte raz si ho prečítala. Nič sa nezmenilo. Stále tam písalo to isté. Nakoniec som sa len zamračila. Nič iné robiť nemôžem. Iba čakať.

Každú chvíľu som sa pozerala na hodinky tikajúce nad tmavou tabuľou. Bola som zvedavá, čo mi chce tak súrne povedať. Aj keby to malo byť poníženie.

Konečne zazvonilo. Učiteľka s pozdravom na perách odišla a ja som sa tiež vykradla von. Sadla som si na lavičku pred triedou a keď som začula kroky prichádzakúce z triedy, uškrnula som sa.

„Stále na ňom lipneš, Nica?" zasmial sa Martin pripečene. Aj to bol jeden zo scenárov, ktoré som si predstavovala.

„Čakala som aj teba. Ale skôr Chrisa. Bolo by to omnoho príjemnejšie," povedala som a postavila sa. Hľadela som mu do orieškovo hnedých očí a prepaľovala ho svojim pohľadom.

„Neklam," riekol nezaujato a vložil si ruky do vreciek na svojich džínsoch.

„Čo odo mňa chceš? Aby som ti ešte jednu vrazila?" opýtala som sa ho pobavene a snažila sa skryť trému v mojom hlase. Popravde, vždy som sa ho tak trochu bála.

„Čo chcem? Opraviť ti fasádu," zasmial sa diabolským smiechom. Monokel mi už skoro zmizol. Pod mojim okom sa už len nachádza slabý obrys.

Obzrela som sa a všimla si Christophera. Vyšiel dverami a napokon opatrne odstrčil Martina nabok. Začal mu čosi rozprávať.

Ako keby som ich nepočula, povedala som v duchu a nastražila uši aby som počula čo najviac. Samozrejme, že aj to je neslušné, ale kto dbá na slušnosť, keď ho ohovárajú, alebo podobne? Mám z nich čudný pocit. A nie len z tých dvoch. Po ich nasledujúcom rozhovore, zo všetkých chalanov z Martinovej partie.

„Čo keby som ju vzal k sebe? Vieš predsa ako to myslím. Ty a Taylor, Ashton a Clary," hovoril Chris nezmysli, ktorým som nerozumela. Primrzla som k miestu.

„Ale je to ona!" sykol Marin.

„A? Nie je predsa čarodejnica."

Pravda. Aj Taylor bola terčom šikany. Clary nepoznám. Asi je z inej triedy, alebo dokonca ročníka.

„Neublížite –. Prisahám – zle." Začula som iba pár Chrisových slov. Potom už nič. Divnejšiu partiu chalanov som v živote nestretla ani nevidela. Dokonca ani o nich nepočula. Ale zjavne nie som jediná, koho Martin, a jeho partia, ponižujú a spôsobujú psychickú bolesť.

„Ver?" ozvalo sa za mnou a objali ma jeho, vždy studené, ruky.

„Prepáč, že som na teba tak vybehol," šepol mi do ucha a naskočila mi husia koža, keď moja pokožka prijala chlad z Chrisovho výdychu. Nesmiem to už pokaziť. Budem sa zasa cítiť trápne a budeme si návzajom, so Sonjou, plakať na ramenách. Budem zatiaľ ticho.

„Odpustíš mi?" opýtal sa po chvíli a sadol si so mnou v objatí na lavičku. „Alebo vieš čo? Nič nehovor," dodal po chvíli.

Martin sa ma snažil dobodať pohľadom, zatiaľ čo som ešte stále šokovane hľadela pred seba.

„Ty prepáč mne, Christopher. Boli to najhoršie a zároveň tie najlepšie dni môjho mizerného života. Neznášam sa za to, vieš? Tvoja sestra mi povedala veci, ktoré by som radšej nechcela nikdy počuť..." odmlčala som sa.

„Prečo to robíš? Prečo sa ma stále zastávaš? Už to nemusíš hrať," povedala som po chvíli ticha a pozrela mu do zelených očí. Ups. Zasa som trepla prvú blbosť, ktorá ma napadla.

„Ja to nehrám, Ver. Zastal som sa ťa preto, lebo si sa ku mne ako jediná správala ako k normálnemu chalanovi, ale aj preto, že..." urobil dramatickú urazeneckú pauzu.

„Pretože som-," zastavila som sa v polovičke vety.

„Pretože si moja prvá láska, Veronica Riddle," šepol a sklopil zrak.

Mala som chuť sa zasmiať, ale zas by som všetko dokonalo skazila a znova by som bola úplne na začiatku mojej cesty. Už som trocha postúpila vpred. Tým som si istá.

Vykĺzla som z jeho objatia a tento krát som objala ja jeho. Stisla som ho tak pevne až si určite musel myslieť, že z neho chcem vytlačiť črevá. Usmiala som sa a povolila objatie.

„Christopher Black? Si ten najšialenejší chalan v celom vesmíre. Vieš o tom? Šialenejší od teba nie je. Si zamilovaný do dievčaťa, ktoré vždy odmietalo akúkoľvek pozornosť a spoločnosť," zasmiala som sa mu do vlasov. Popravde – krásne voňajú. Asi sa ho časom opýtam na jeho šampón. Výchla som vôňu jeho vlasov a cítila som sa ako nejaký feťák.

„Nuž a práve preto ťa mám tak rád."

Zazvonilo na hodinu španielčiny. Martin ma ešte stále prebodával pohľadom, ktorým sa ma snažil zabiť.

„Aj ja som sa asi zamilovala," povedala som a pustila ho. Ale na pusu si počká snáď ešte veľmi dlho. No už teraz sa ku mne nakláňal po bozk zamilovaného dievčaťa s havraními vlasmi.

„To bolo len kamarátske objatie," povedala som ironicky.

Našťastie to pochopil a s hranou urazenosťou ma slabo udrel do ramena.

„Poďte na hodinu, vy hrdličky," povedal bezvýrazne Martin a pobral sa do triedy.

„Egoista," uškrnul sa Chris a postavil sa. Podal mi ruku a vtiahol ma k sebe do hrejivého objatia. Jediné teplo asi sálalo z jeho mikiny.

„Prečo máš vždy také studené ruky?" opýtala som sa ho zvedavo.

„Netuším," odvetil a odvrátil zrak. Klamal, ale to je jedno. Ja sa to nakoniec aj tak dozviem.

Mama mala pravdu. Nakoniec to všetko vyklopil. Moja mama má asi až príliš dobrý odhad na ľudí.

Keď som zbadala učiteľku na chodbe, odtlačila som zamysleného Christophera do triedy a dokonca som ho dostala až k jeho lavici, ktorú zdieľa s Ashom. Ash na mňa pozeral ako keby som bola z Marsu.

„Čo tak zízaš? Daj na neho prosím pozor," prehovorila som k tomu rozmaznanému bohatému decku a pobrala sa na svoje miesto.

Spokojne som sa rozvalila na stoličke a čakala na príchod učiteľky. Potom sa začalo peklo. Písomka. Síce pre mňa to bola maličkosť, ale Chris sa zjavne dosť trápil, pretože ohrýzal koniec ceruzky. Chudák ceruzka. Najbližšie mu kúpim novú ceruzku.

Dopísala som písomku a odovzdala ju učiteľke ako prvá. Nuž a čo potom? Čmárala som do skicára, predsa. Čo iné by magor ako ja robil?