Nechcená princezná

XXI.

„Bu!" ozvalo sa za mnou a ja som od ľaku podskočila.

„Prisahám, že ťa zabijem!" vykríkla som nahnevane a otočila sa.

Christopher ma objal a pobozkal na vlasy (kapucňu).

„Poďme preč. Ona ma sleduje. Odsťahujme sa spoločne do Ruska a prežime spolu krásny život."

„Nebude krásny ak tam prídeme ilegálne a nedokončíme štúdium," zasmial sa.

„Prvý krát ťa vidím nalíčenú. Podarilo sa ti," pochválil ma, ale ja som to ako pochvalu nebrala.

„Poďme preč," sykla som do jeho koženej bundy.

„No ták! Vydržala si noc s opitým psychopatom. Nevydržíš dva roky do dospelosti?"

Prestal ma objímať a ja som vytiahla z tašky keks.

„Ďakujem," povedal pobavene Chris a vzal mi moje raňajky.

„Héj!" osopila som sa na neho, no nechala som ho tak. Vybrala som si druhý a rozbalila ho. S chuťou som sa do neho zahryzla.

„Chúďa moje. Rodičia ti nedávajú najesť?" zasmial sa, na čo som ho podráždene buchla do brucha.

Zalapal po dychu. Pobrala som sa naprieč parkom po chodníku.

„Jedla si včera čokoládu?" opýtal sa ma, čo ma vyviedlo z miery.

„Na raňajky som mala čokoládový puding," odvetila som.

„Myslel som si. Tvoje pery chutili ako čokoláda."

Zastala som a otočila sa. Červené líca nedokázal zakryť ani mejkap.

„No tak. Bolo to zlaté!" ubezpečoval s búrlivým smiechom.

Mala som pravdu. V parku nikto okolo obeda nie je. Nemal koho vytrhnúť z rozmýšľania.

Posadila som sa na lavičku a oprela sa o tyč, ktorá mala predstavovať operadlo.

„Tvoj otec nemal chybu. Vypadni, ty malý fagan! Pri tom som vyšší ako on," zasmial sa a sadol si vedľa mňa.

„Prepáč," šepla som.

„Za čo sa ospravedlňuješ? Bol to najkrajší moment môjho života. Len pred pár mesiacmi som uvažoval o samovražde. Teraz už viem, že mám pre koho žiť," povedal a chytil mi tvár do dlaní.

Striaslo ma. Ofina mu zasa padala do očí a vyzeral roztomilo. Opatrne sa naklonil po bozk. S triaškou som mu ho darovala. Znova sa mi v bruchu rozletel roj motýľov. Zatvorila som oči s tým, že to skončím, no Chris mal úplne iný plán.

Privinul si ma k sebe a razil si jazykom cestu do mojich úst. Trvalo mi však, kým som si uvedomila, čo chce. Z výmeny slín mi je síce väčšinou zle, ale tento pocit bol úplne iný. Napokon s tým Chris prestal a zahryzol sa do mojej spodnej pery. Zachvela som sa a opätovala mu to.

Odtiahol sa uprene mi hľadel to očí. Bolo to krajšie ako v sne. Som rada, že sme zmizli do parku. Mama by ma zabila, keby to videla.

„Je ti zima?" opýtal sa ustarostene.

Pokrútila som hlavou.

„Väčšinou si neskutočne ukecaná. Čo sa stalo?"

„Zamilovala som sa," usmiala som sa.

Na jeho tvári sa usadil znepokojený žiarlivý výraz.

„Pokoj! Si to ty!" zasmiala som sa a štuchla ho do brucha.

„Au! Ty si zákerná! To mi nerob!"

„Ako sa majú Sonja a Natasha?" zmenila som tému.

„Sonja sa má tak ako vždy a Natasha. Tá ma posiela za psychiatrom. Vraj už potrebujem doktora, pretože ju v noci budím zo spánku svojimi výkrikmi."