Nechcená princezná

XII.

„Christopher!" ozvalo sa cez celú triedu na konci vyučovania. Obzrela som sa za hlasom. Dominic. Vyzeral dosť nervózne.

Pohľadom som vyhľadala čierne vlasy a usmiala som sa. Chris sa poslušne dovalil k Dominicovi. Čosi si medzi sebou šuškali a po chvíli už aj Chris vyzeral vynervovane.

„Ver!" zavolal ma k sebe. Postavila som sa a podišla k nemu. Objal ma jednou rukou a ja som pozorovala Dominica, ktorý si hrýzol spodnú peru od nervozity.

„Čo sa deje?" opýtala som sa ticho.

„Vieš, uhm..." spustil Dominic.

„Neviem," zavrčala som.

„Upokoj sa. Teraz už patríš k nám, pretože si s Chrisom, no Martin má iný názor."

„Ako to, že patrím k vám?" opýtala som sa prekvapene a pozrela na Christophera. Neviem prečo, ale teraz ničomu nerozumiem.

„Do spolku patríš preto, lebo si Christopherova priateľka. Ach... Ty si taká zahrabaná v knihách, že si si to ešte nevšimla," zasmial sa Dominic a prehrabol si vlasy. Asi sa roztopím.

„Na škole je pár spolkov. Tak ako na väčšine univerzitách. Ty to zjavne nevieš. Máme tu elitu, kam patrí Martin aj Ashton, ale zároveň patria k nám," vysvetľovala mi Dominic a ja som ho počúvala s otvorenými ústami. Trieda sa už stihla vyprázdniť, takže sme tu ostali len my traja.

„Chris sa k nám pridal," povedal po chvíli Dominic. Asi už nevedel ako to má mne, takej knihomoľke, vysvetliť.

„Ako sa voláte vy, keď jední sú elita?" opýtala som sa.

„Sme Delty," uškrnul sa.

„Aha," vydralo sa zo mňa. Aj tak ničomu nechápem. „Vašou úlohou bude asi šikanovanie, že?" spýtala som sa.

„Aj keď sa to tak zdá, tak nie. To robia snáď iba Martin a Ash. My sme obyčajná banda chalanov bez hlavného cieľa," povedal a po troch rokoch sa na mňa konečne usmial.

Christopher ma pustil, no chytil ma za ruku. Zasa má studené ruky.

„Čo to vlastne je? Prečo by mi mal dať Martin pokoj a nemieni mi ho dať?" Mám ešte veľa nezmyselných otázok.

„Ja som si myslel, že keď sa ti ospravedlním, tak ti už dá pokoj. Pôvodne som to plánoval až neviem kedy, ale keď som zistil, čo napísal v mojom mene, mal som zlú predtuchu," odvetil tentokrát Chris.

„Prepáčte, ale stále tomu nerozumie. Prečo ste obaja takí nervózni?"

„Pretože keď si Martin niečo zmyslí, tak sa to už nedá zastaviť. Inak v piatok je halloweenska párty, takže ste obaja pozvaní . U Martina," riekol Dominic a znova si prehrabol vlasy. Neznášam tento chlapčenský zlozvyk.

Odkiaľ mám vedieť kde býva Martin, prepána? No potom ma napadlo ešte niečo iné. To nebude nevinná párty na ktorej som bola naposledy.

„Alkohol, drogy, divá hudna a podobne?" opýtala som sa s totálnym nezáujmom v hlase a možno aj trocha znechutene.

„Presne tak. Bude pecka!" povedal nadšene Dominic.

„Prepáč, so mnou nepočítaj," riekla som a znechutene som sa pobrala preč s taškou na pleci. Vydýchla som si, keď som sa dostala z tej miestnosti a zároveň som sa snažila vypustiť všetok hnev, ktorý som doteraz v sebe dusila. Ani neviem, čo ho spôsobilo. Zovrela som ruku do päste a začala sa búchať po stehne. Neviem ako, ale zaberá to.

Proti drogám a alkoholu mám snáď všetko. Otec alkoholik. Preto sa s ním moja mama rozišla. Myslím, že urobila dobrú vec. Trpeli by sme, keby stále chodil domov opitý. Aj keď je mama prísna sudkyňa, otca mala príliš rada na to, aby mu niečo urobila.

„Ver, počkaj!" kričal za mnou Christopher. Musela som sa zastaviť a počkať ho. Čoskoro ma dobehol, no vyžiadal si nahnevaný pohľad od upratovačky, pretože ignoroval fakt, že podlaha je čerstvo umytá.

Pustila som sa dole po schodoch s ním v tesnom závese.

„Bojím sa, že ti Martin niečo urobí, princezná. On je schopný hocičoho. To už viem."

Snažila som sa ignorovať fakt, že ma znova nazval princeznou a potláčala chuť mu jednu vraziť. Ale určite by to neniesol dobre, takže aj to som brala do úvahy.

Christopher hovoril príliš vystrašene na to aby klamal, ale ja by som mu aj tak verila. Ale isto by som to prežila. Na vozíčku, ale prežila. Možno ho zvládne ľavou zadnou. Tú päsťovku minule nečakal, ale teraz vie, že som pre neho nebezpečná. To aj on pre mňa. Neviem, čo urobím, keď znova začnem rýpať.

Za všetko však môže Chris. Nemám mu to za zlé, no nemal sa s nimi zapliesť. To všetko kvôli mne. To len a len kvôli mne sa pridal k tým, ktorých tak neznášal. Zisťujem však, že nie všetci chalani z Delty sú takí zlí, ako som si myslela. Dominic je super.

Zívla som si a pozrela na Christophera. Aj on vyzeral unavene. Podľa mňa ani túto noc nespal veľmi pokojne.

„Zdajú sa mi čudné sny, Veronica," začal ako keby vedel čítať moje myšlienky. „Nie sú pekné. Sú hrôzostrašné, Ver. Sám sa ich bojím. Naozaj sa bojím. Ani by som ti o nich nehovoril, keby si v nich nebola aj ty. Radšej by som zomrel od únavy ako zaspať a znova prežíval tie sny, ktoré ma dokážu vydesiť skoro na smrť. V každom sa o teba bojím. Preto som sa pridal k Delte. V každom sne bol niekto z nich," vysvetlil mi a hneď na to sme zastali pri mojej skrinke.

Ochranársky ma objal. „Na konci vždy zomriem," vydýchol mi do vlasov.

„To bude v pohode," povedala som ako každý normálny človek po takejto spovedi a pohladila som ho po chrbte. „Sú to predsa len sny."

„Príliš živé nočné mory, Veronica. Žiadne obyčajné sny. Tie vyzerajú úplne inak."

Mal pravdu. Aj ja by som sa bála v takých snoch. Tiež som ho objala aby sa necítil hlúpo, že tu stojí ako pako a tvár ma ponorenú v mojich rozpustených havraních vlasoch.

„Nechcem ťa stratiť aj v realite. Až príliš mi na tebe záleží," zašepkal takmer nečujne.

„Ani ja teba. Vieš to? Si môj prvý kamarát, ktorý sa so mnou viac než priatelí vyše mesiaca. Nie že by pred tým nejaký iný bol."

Zasmial sa tak sladko až mi skoro podskočilo srdce. Možno si to až teraz úprimne priznávam, ale nemám žiadne časové obmedzenie na túto vetu, že? Ľúbim ho. A on mňa, zjavne, tiež.

FOR YOU, GUYS :3 Dúfam, že ste si tieto dve nové časti užili.