Začujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
Ach. Zas som sa zobudila uprostred noci, celá spotená a rozospatá. Pomaly sa postavím s postele. Otvorím dvere do mojej kúpeľne, ktorá je aj z mojou izbou na podkroví. Pozriem sa do zrkadla. Oči mám zas opuchnuté a celé červené od plaču. Pustím vodu a tvár si osviežim ľadovou vodou.
Odídem z kúpeľne a otvorím si skriňu. Vyberiem biely štrikovaní sveter a čierne legíny.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oblečiem sa. Potichu zídem dole po schodoch. Obujem si čierne tenisky a odídem von zadnými dverami. Vonku ma jemne pohladí vietor. Na to, že je začiatok jari je celkom teplo.
Od začiatku nového roku. V deň mojich 16. V deň keď sa moja mama stratila. V deň keď sme ostali sami, len ja, otec a mladšia sestra. V deň keď mi začali nočné mory, ktoré si nepamätám ale aj tak z nich mám strach. Sa stále zobúdzam uprostred noci s opuchnutými očami od plaču.
Začujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavýjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrýchlim. Bežím cez potok. Bežím pomedzi vtákov. Nevidím ich, oči mám zavreté. Cítim ich, ich teplé telá, počujem ich srdcia.
Zrazu zastanem, otvorím oči. Som na lúke, obrovskej lúke obklopenou vysokými, mohutnými stromami, ktoré tvoria les.
Začnem sa točiť dookola, očami zamierim na oblohu, na hviezdy, rozpažím ruky. Točím sa. Začujem šušťanie trávy v blízkosti mňa. Zastanem a obzriem sa. Stojí tam vlk. Čierny.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zo zelenými žiariacimi očami. Hľadí na mňa a ja na neho. Nemám strach. Pohnem sa bližšie k nemu a načiahnem ruku. Zavrčí, potrasie hlavou a beží preč. Tak obrovského vlka som ešte nevidela. Mohol mať tak dva metre. Je pravda, že ja som malá ale on bol obrovský.
***
Začína vychádzať slnko. Rozbehnem sa späť k domu. Otvorím si zadné dvere, vyzujem si topánky a potichu tak aby som nikoho nezobudila zaleziem hore do mojej izby. Pozriem na hodiny. Je 6:55. „No, tak nič. Asi si už nepospím." Povedala som si len tak sama pre seba. Moje kroky zamierili do kúpeľne. Tentokrát som sa už nesnažila nikoho zobudiť. Moja mladšia sestra chodí tiež do školy. Síce chodí na základnú a ja na strednú ale škola ako škola. Je odo mňa o 10 rokov mladšia takže teraz má 7 a ja 17. Bez mami žijeme len rok a stále nám hrozne chýba ,teda aspoň mne.
Postavila som sa pri umývadlo a umyla si zuby, potom som sa očesala ,namaľovala a tak....
„Leuš ( moja sestra ) vstávaj!" Zakričala som na ňu.
***
„Dobre ,máš všetko ?" opýtala som sa jej keď som zamkýňala dom.„Áno, mám všetko neboj Bell." Usmiala sa na mňa a cupitala k bráničke.
Moje celé meno je Annabella. Ale všetci ma volajú Bell.
Môj otec chodí do práce dosť skoro takže do školy sa chystáme samé. Išla som zaniesť Leu do školy, ktorá bola neďaleko nášho domu a potom som si sadla na zastávku a čakala na bus.
Už prišiel po 5 minútach čakania.
Viem, že táto prvá časť je hrozne nudná ale prosím dajte tomuto príbehu šancu a čítajte ďalej. Ďakujem. A inak prepáčte za ten epilóg čo som mala hore napísaný názov časti ono mi mobil opravuje slová a všimla som si to až teraz. Prepáčte. A prosím napíšte ako sa vám páči prvá časť.
