„ Annabell Kate, ale že rýchlo stávaj. Prišlo prekvapko, síce budem musieť ešte odísť(zamrmlala si pre seba) ale teraz som tu a ty sa mi ideš ukázať v celej svojej kráse. Jasné?" Zoe začala po mne ziapať. A ja som sa zarazene postavila. Nezmohla som sa ani na slovo. Zoe je tu. Moje srdce začalo zrýchlene byť, ani neviem jak a vyskočila som z postele a skočila som na ňu. „ Bože Zoe ja ťa milujem, ty si naozaj tu." Vrieskala som ako malá. „ A inak ako si mi to povedala?" Opýtala som sa trošku neskôr keď som ju doobímala. Kate je moje prostredné meno, ktoré dokonca nevie ani moja sestra. To meno vie iba otec, vybral mi ho, a ešte aj Zoe to je všetko. Nemám rada keď mi tak hovorí. „Noo......ehmmmmm.......ľúbim ťa." Vyhŕkla rýchlo a bežala dole so mnou v pätách. V kuchyni som zastala lebo Zoe sa schovala za Dylana, ktorý robil raňajky. No keď si ma všimol zarazene kukal na mňa a premeriaval si ma očami z hora dole. Aj ho chápem mala som na sebe len veľké rozťahané tričko, ktoré mi ledva siahalo po zadok. Rýchlo som vybehla hore do izby červená ako paprika. Po 20 minútach strávených striedavo v mojej izbe a v kúpeľni som konečne zišla za nimi dole. Dylan na mňa hľadel tak zvláštne a Zoe mala hrozne veselú náladu. Sadla som si k nim za stôl a začali sme jesť.
***
„ Bože Kate( pri mojom prostrednom mene sa uškrnula)si najkrajší vlk akého som videla a to som ich videla dosť." Povedala Zoe keď som sa premenila späť bez nejakých komplikácii ale stále to nieje ono. Zoe sa mi však ukázať ešte nechce.„ Ja musím už ísť...." Chcela som niečo jej povedať ale stopla ma pohľadom. „Áno viem teraz som prišla, ale prišla som si len zaniesť veci lebo ostávam žiť s vami dokedy sa nevráti T... to je jedno kto. Ale teraz musím si ísť ešte niečo vybaviť. Neboj moja Kate vrátim sa a všetky otázky ti zodpoviem ale najskôr si chcem zistiť odpovede na tie moje. Dovtedy ti musí stačiť on..........Prepáč."Dodala keď si všimla moju slzu stekajúcu po mojom líci. Pristúpila ku mne slzu mi zotrela usmiala sa a vzala ma do jej výnimočného objatia, ktoré patrí iba mne. Jedného dňa mi ho venovala keď som sa prvý krát rozišla. Jemne sa odtiahla a dala mi jemný bozk na líce. A vtedy zmizla. Stál predo mnou len krásny ryšavý vlk. Bola tak krásna tak či onak. Dylan ma čo najjemnejším hlasom poslal do chaty.
A teraz sedím tu na povale, v kúte s hlavou môjho Lú ( Lou-Lú ) v lone. „Si môj, že? Už navždy. Nikdy ma neopustíš, že nie? Prosím." Celkom potichučku som povedala s traslavým hlasom. Lú sa posadil predo mňa, jemne ma oblízol. A pozrel na mňa svojim najkrajším pohľadom. Nikdy. Som tvoj ochranca. Vždy budem tu ak to budeš chcieť. Ale nesmieš prezradiť, že sa s tebou môžem rozprávať v tvojej hlave. Dokážu to všetci strážci. Keď príde správny čas dozvieš sa všetko. On mi rozumie. Môj strážca? Čo to znamená? V poslednej dobe sa deje veľa vecí, ktoré sa nedajú vysvetliť. Lú si späť ľahol do môjho lona a ja som ho hladkala ďalej.
***
Po večnosti strávenej v podkroví sa tu ukáže Dylan. Super. Ukázal Lúovi, že ma zmiznúť a sadol si vedľa mňa do kúta. Bolo mi nepríjemne sa na neho pozerať po tom čo ma videl len v tričku. „Prečo sa na mňa ani nepozrieš?" Spýtal sa po chvíli. Ja nevedela som čo spraviť čo povedať, tak som sa opatrne pozrela na neho. Bol tak krásny. No ja nie som pre neho dosť dobrá. Nikdy som pre nikoho nebola dosť dobrá. Po chvíli som zas sklonila hlavu a hľadela na nohy. „ Nemáš sa za čo hanbiť, si nádherná. ( neviem či som písala akú ma Bell farbu ak áno prepáčte ale neviem to nájsť) Máš krásne žiariaca modré oči. Ako nebo. Si milá a priateľská. Proste dokonalá." Povedal celkom vážne. Zodvihla som hlavu a jemne som sa usmiala. „ Páčiš sa mi." Povedal takmer nečuteľne ale v poslednej dome sa mi o dosť zlepšili moje zmysli. Potom som ucítila len jeho pery na tých mojich. „Aj ty mne." Povedala som pomedzi bozky.
Prepáčte, že píšem tak neskoro ale nejak som sa nemohla dostať k písaniu. Nemala som vôbec chuť. Táto časť je síce kračia ale dúfam, že dalšia bude dlhšia. A inak mohli by ste mi prosím do komentov napísať či by ste chceli také kračie časti častejšie alebo dlhšie ale to mi bude asi dosť dlho trvať. Ďakujem.
YOU ARE READING
Vlčí dar |Dokončené|
WerewolfZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...