Začujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
,,Bell.....Bell!?" Niekde v diaľke počujem Andreov hlas..snažím sa otvoriť oči, je to však až príliš ťažké.
,,Bell?! Bell prosím..!" Pod sebou cítim mäkkú trávu, opäť sa snažím otvoriť oči.
,,Bell bože ty žiješ....si v poriadku?" Pomaly sa posadí, pozriem sa na ruky, sú čierne ako popol.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Čo sa stalo?" Spýtam sa zmätene. ,,Oheň sa rozšíril okolo teba, odpadla si, teraz poď už je akurát čas na obed potom pokračujeme.." Pomaly si začínam spomínať. Opatrne sa z Andreoou pomocou postavím a obaja kráčame ku chate.
***
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Mmmm varíš naozaj úžasne." Zložím mu poklonu za tedy čo upratujem riad. Naozaj jedlo bolo dokonalé. ,,Ďakujem, a teraz poď musíš cvičiť." A už vychádza von a ja bežím za ním.
,,Bell? Vôbec neviem ako ti mám poradiť....." ,,To je v pohode len mlč.." Preruším ho a sústredím sa.
Okolo mňa na trávu rozostavil milióny sviečok. Zapáliť a zhasiť. Žiaden vietor, voda, tráva, nič len oheň. Poslednýkrát sa pozriem na Andreja, ktorý stojí niekoľko veľa metrov odo mňa a opiera sa o strom.
Zavriem oči. Sústredím sa len na dych. Sedím v tureckom sede, pod sebou cítim trávu. Cítim vietor ako jemne pofukuje, tak aby si to normálny človek ani nevšimol, počujem potôčik, vodu v ňom..Pomaly dvihnem ruky, cítim oheň prúdiaci v mojich žilách. Mávnem rukou opatrne. Otvorím oči. Oheň však zapálil len tri sviečky. Uhasím ich....človek by nepovedal, že je to tak namáhavé.
Po párkrát som už moc unavená a s Andrejom ideme do vnútra.
***
,,Koľko je hodín?" Opýtam sa. Práve sme dopozerali film. ,, Len deväť. Mm pome sa von prejsť..ako vlci, ešte som ťa nevidel..." Prikývnem. Postavím sa a pozriem von oknom za tedy čo on miery k dverám. Je tu krásne..
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
