,,Bože Dylan toto si ešte odskáčeš!" Matne som počula ako Thomas kričí na Dylana. Nikdy som ich nepočula hádať a naozaj nikdy som nepočula Thomasa takého rozčúleného. ,,Ja...ja...neviem ako sa to stalo....zrazu bola pri mne a...ja som ju....odhodil.." Dylanou hlas sa triasol a mňa to neskutočne moc bolelo. Zrazu som pocítila, že ma chytil za ruku. ,,Kurnik mal si.." Začal po ňom Thomas kričať ale Zoe ho zastavila. ,,Bell teraz určite nepomôže že tu po sebe budete bliakať. Je vlk dostane sa z toho. Horšie je,že si ju hodil presne do skrinky so starými zbraňami na vlkov, čiže potrvá dlhšie kým sa zahojí....Thomas mi ideme poď." ,,Keby sa zobudila prídem vám povedať." Začula som Alexin hlas a dvere sa zatvorili. To kvôli mne sa sem dotrepali všetci? Kde to vlastne som? Snažila som sa otvoriť oči ale bolo to ťažšie než sa zdalo. Po hodnej chvíli sa mi to konečne podarilo.
Tato časť je, že fakt krátka ale sľúbila som, že vydám v piatok. Lenže som chorá a nejak nemám síl písať tak ma to mrzí. Ďalšiu časť neviem kedy vydám ale hádam bude dlhá. Ďakujem za vote aj komentíky.
ESTÁS LEYENDO
Vlčí dar |Dokončené|
Hombres LoboZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
