,,Ako dlho ešte?" Spýtam sa mlčky a stále hladím do noci. ,,Mm..neviem ti povedať takto že ale okolo jednej v noci tam hádam prídeme." Usmeje sa.
Prvý krát tu máme pohľad z inej osoby a od teraz to bude tak častejšie.....kto má radosť?? Píšte koho pohľad by ste chceli :)
Andrej
Opäť zaspala. Je tak krásna. Tak nevinná. A predsa nesie toho najviac na svojich pleciach. Zastavím pri dome uprostred lesa. Je celý zarastený. Vystúpim z auta a idem odomknúť. Bell nechám spať. Pomaly si prezriem kuchyňu a obývačku. Na linke a stoloch sú položené kvety. Niekto sa im sem o tom chodí asi starať. Veď kúsok od tadeto je jedno z veľkých miest Francúzka.
Vrátim sa späť pre Bell. Opatrne ju vezmem do náručia a odnesiem do spálne.
Bell
,,Dobrú noc." Počula som som Andrejov šepot. Jemne ma pohladkal po líci. Už som počula len vzďaljúce sa kroky. ,,Andrej?" Pomaly som sa posadila a hľadela za ním. ,,Áno?" Otočil sa a pozrel na mňa. ,,Nechcem byť sama, prosím....." On si len prilahol ku mne a ja som sa uložila na jeho hrudi. Posledné čo si pamätám je jeho ruka, ktorá si ma privinula bližšie.
***
Pomrvím sa v posteli a pomaly otvorím oči. Boha kto ma budí. Pozriem do mobilu. 5 HODÍN! Preboha.....Otočím sa na Andreja, ktorý zo strachom odstúpi od postele. ,,Vieš kurva koľko je hodín? Prečo ma budíš?" Vrieskam po ňom. ,,Pokoj Bell....oky......Budím ťa preto tak skoro aby si sa stihla do 6 pripraviť. Musíme cvičiť." Má pravdu. Neochotne ale predsa vstanem a bežím do kúpeľne. On zmizne do kuchyne.
O chvíľku idem za ním dole do kuchyne. Za tedy pripravil raňajky. Spolu si sadneme ku stolu.
***
,,Bell? Poď najskôr si to tu prezrieme.." Premení sa a beží preč. Urobím to iste.
Bežím po jeho boku. Spolu bežíme preč. Zrýchli a vybehnem na útes. Tam zastanem. Začnem vyť. On ma len úžasnuto sleduje. Ten pocit dostať to zo seba von...konečne som opäť voľná. Rozbehnem sa preč. Cítim jemnú trávu pod mojimi labkami. Teplý vietor hladkajúci moju srsť.
Hodnú chvíľu sa ešte bláznime, naháňame ako vlci, no potom obaja vieme, že je čas aby sme začali.
Ako prvá sa premením späť. Stojím na lúke a on stojí vedľa mňa. Mlčky prikývne. Verím mi a mne to stačí. Zhlboka sa nadýchnem. Rozpažím ruky. Na končekoch prstov ucítim pálavu. Nebolí ma to ale je to nepríjemné. Sústredím sa však len na to. Zatvorím oči. Cítim oheň prúdiaci v mojej krvi a tiež ho cítim aj v duši vlka. Nechám ho vyjsť na povrch. Otvorím oči. V rukách akoby zvieram plameň. Potom sa to však zvrhne. Pocítim toľkú moc no nedokážem ju ovládnuť. Chcem zakričať nech beží preč ale nevládzem. Padnem na kolená. Oheň s mojich rúk podpáli všetko na okolo. Horí...všade okolo mňa. Horím aj ja?
Trošku kratšia ale aspoň niečo......keď sa páči píšte.. :)
YOU ARE READING
Vlčí dar |Dokončené|
WerewolfZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
