Vlčí dar |Dokončené|

21.kapitola

Časť síce ešte nemala byť ale vy ste úžasný 1K videní. Milujem vás, hrozne moc vám ďakujem. :*:*

A ešte som sa chcela spýtať či by ste nechceli ďalšiu časť takú, že by bolo skratke napísané dectvo a to aký sú jednotlivý ľudia. Ale to sú moje šialené nápady ale keby ste mali záujem píšte. :) :*  A dosť by ma potešil nejaký ten komentik. Kludne aj kritizujte len prosím.

,,Je päť hodín na večeru ideme o ôsmej. Hej nestíhame to!"Začala ziapať Zo a behať po ich izbe, teda teraz už len po Alexinej izbe, Zo sa presťahovala za Thomasom. Al sa zas presťahovala do vedľajšej izby kde je len jedna posteľ ale je dosť veľká, teda tu sú všetky izby veľké. ,,Kľud chalani odchádzajú si kúpiť obleky a ja som včera tak nejak behala po obchodoch s tetou a vybrala som vám šaty ak to teda nevadí." Povedala s úsmevom. Ja som ju objala. ,,To j super a teraz všetky do spŕch o pol hodiny u Al na izbe jasné?" Ani neodpovedali a bežali tak ako ja. Dnes som si u musela umyť aj vlasy. Al si ich umývala včera takže keď sme sa stretli u nej v izbe sušila mi vlasy a Zo ma za tedy maľovala. Mala som rozpustené vlasy s jemnými vlnami. Bordové pery a zlaté oči. 

Druhú sme išli robiť Zo. Vlasy si nechala tiež rozpustené ale rovné. ( Pery  a oči na obrázku )

A nakoniec sme spravili Alex. Vlasy rozpustné a jemné vlny.

Potom Alex vytiahla nádherné šaty. Každej podala tie čo jej patrili. Naozaj nás dobre pozná. 

***

,,Vyzeráte nádherne." Povedal Dylan asi po piaty krát keď sme nastupovali do auta. Ideme dvoma autami pretože berieme aj vlky. Takže s nami ide Al a so Zo a Thomasom idú vlci. 

Vošli sme do naozaj obrovského a honosného domu sprevádzaný vlkmi. Dole po schodoch už šiel pomaly alfa so svojou priateľkou tiež bola alfa. Boli krásny. 

Nataniel každej s nás pobozkal ruku a predstavil sa a mi na oplátku sme sa predstavili jemu. Naši chalani sa zas predstavili Sabín. Potom vzal Sabín a povedal. ,,Nasledujte nás prosím, a mimochodom krásny vlci." Lú po mojom boku iba podráždene zavrčal, v zápätí  ho Loe oblízla aby ho ukludnila. Sú to úžasný vlci. 

Zaviedli nás do obrovskej jedálne kde už sedeli ostatný zo svorky. Bolo tam asi desať chalanov a päť dievčat oblečených v slušnom oblečení. Za vrch stola si sadol Nataniel a po jeho pravici Sabin. Nám ukázal aby sme si sadli na boky z oboch strán vedľa neho. Nataniel sa aj so Sabin postavil. ,,Chcel y som tu dnes srdečne privítať týchto hostí, dúfam , že dnes uzavrieme mier a strávime pekný večer." Dokončil a spolu sa posadili. 

Ostatný sa začali rozprávať medzi sebou. Očkom som sa pozrela na Alex a rozprávala sa s nejakým chalanom.

 ,,Tak prezraďte nám čo sú tieto krásne tvory zač keď ich beriete zo sebou. Slova sa chcel ujať Thomas ale podla toho jak vyzeral nemal v pláne byť milý. Zahriakla som ho pohľadom a začala som z vysvetľovaním. ,,No my sme..." pozrela som sa na Dylana a čakala som na povolenie či to môžem prezradiť, mlčky prikývol. ,,...potomkovia alebo tí čo dostali dar od vlčice Gahybi. Títo vlci sú naši strážcovia, oddaný bojovníci a úžasný priatelia." Sabin a aj Nataniel sa nezmohli na slovo. Po chvíli zmĺkli všetci. ,,Mysleli sme, že je to len historka." PO chvíli sa na slovo zmohol Nataniel. 

Dvere asi z kuchyne sa otvorili a začali nosiť predjedlo. ,,Viete nejak dokázať, že tí vlci nie sú obyčajný vlci, že sú dar od Gahybi? A čo ten druhý dar?" Spýtala sa mlčky Sabin. Postavila som sa a všetci na mňa upriamili pohľad. ,,Toto ju Lú. Môj strážca..."ukázala som na Lúa, ktorý sa postavil vedľa mňa. ,,...s prvej noci čo som ho videla mi ostal znak na ruke." Ukázalo som im ruku. ,,Tento ale iný znak má aj Zoe, Thomas a Dylan. Lú poslúcha na slovo iba mňa. Ostatných poslúcha iba keď chce. Dokáže zmiznúť a nikto s vás nebude vedieť kde je len ja." Usmiala som sa a klakla si k Lúovi. ,,Ukáž čo dokážeš." Pošepla som mu, zmizol a ja som sa postavila. ,,Stojí pri vás Nataniel." Keď som to povedala Lú sa objavil a naozaj stál pri Natanielovi.

Sadla som si na svoje miesto. ,,Čo sa týka daru číslo dva chceme zistiť čo to je, plánujeme ísť preto do Francúzka." 

Všetci sme začali jesť. ,, Inak mohli by sme si tykať nie, sme pomaly v rovnakom veku." Usmial sa na mňa. ,,S radosťou." Úsmev som mu opätovala. 

Čo hovoríte na novú časť, na Nataniela a Sabín? Ďakujem za vote aj komenty.