,,Tak chcete niečo povedať...kedže toto sú možno posledné chvíle čo sme spolu." Mojimi slovami zničím ticho čo panovalo medzi nami odkedy sme založili oheň. Teraz sedíme okolo neho a mlčky na seba hľadíme, každý pohltený svojimi vlastnými myšlienkami. Zoe sedí v Thomasovom objatí. Je to možno poslednýkrát čo sú spolu.
,, Ja ani neviem čo by som povedala. Tak moc vás milujem." Začne Zoe ale hneď na začiatku sa jej zlomí hlas. Thomas ju ešte mocnejšie obíme a ona pokračuje. ,, S tebou Bell.." Pozrie na mňa. ,,....sa poznám odjakživa. Nedokážem si predstaviť ani jednu chvíľku bez teba. Bez toho aby som vedela, že niekde nablízku stále si. Bell nech sa stane čokoľvek vrátiš sa domov. To ti sľubujem ...." Po lícach jej stekajú slzy tak isto ako aj mne.
,,....Dylan nikdy sme nemali príležitosť sa nejak viac spoznať. No mam ťa rada. Vždy si tu bol pre Bell keď ťa potrebovala. A ja viem, že spomienky sa ti vrátia. Len prosím nikdy jej neublíž. Ona si to nezaslúži......A nakoniec Thomas. Tak moc ťa milujem. A teraz už viem odpoveď. Áno vezmem si ťa." Pobozkajú sa a ja sa za ten čas snažím spamätať. Nevidíme sa predsa naposledy, všetko bude fajn. ,, A keďže teraz nemám síl....ešte niečo povedať....tak prosím Bell. " Mlčky prikývnem.
,,Takže...kde začať. Neverila som na mágiu. Na pravú lásku alebo ostatné blbosti. Potom prišiel Dylan." Premiestnila som svoj pohľad na neho. ,,...naučil ma veriť. Veriť vo veci, ktoré sa nedali pochopiť. Zamilovala som sa do neho. Milujem ťa Dylan. A vždy aj budem. No už nemám síl. Bojovať za niečo čo nie je....ja len...prosím prepáčte potrebujem byť sama." Dvihla som sa a od kráčala do lesa.
Kráčala som čím ďalej tým hlbšie. Stúpala som na mäkkú trávu a vychutnávala si ten pocit. Pocit voľnosti. Áno nemiluje ma. A to tak moc bolí. Pravda vždy boli. Padnem na kolená a začnem kričať. No bolesť nemizne. Stále je tam. Tá ukrutná bolesť čo vás zožiera zvnútra.
Zdiaľky ku mne pribehne Lu. Obímem ho a on ma nechá sa vyplakať.
Potom sa však odtiahne a na niečo zaostrí. Pozriem sa tým smerom. Ja.....mami? Postavím sa a rozbehnem sa za ňou....
Áno viem...konečne po dlhšej dobe...juchúúú. Teraz ale idem na dovolenku tak takú hodnú chvíľku asi nič nebude. A čochvíľa tu máme koniec....Každopádne vámm moooooc ďakujem. A ľúbim vássss. ღღღღ
YOU ARE READING
Vlčí dar |Dokončené|
WerewolfZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
