Vlčí dar |Dokončené|

31. Kapitola

Ale, že doslova mi rve srdce to ukončiť čiže ešte nekončím kto má radosť ?? :D :D píšte budem rada A ďalšia časť bude o dva týždne možno neskôr...mám toho veľmi moc, krúžky a tak. 

Prešiel už týždeň keď sme prvýkrát cvičili. Zmenilo sa od vtedy toho moc. 

Zistili sme, že každý ovláda každý živel. Ale každý má aj svoj dominantný živel, ktorý je silnejší ako keď ho ovláda niekto iný. Napríklad, ja dokážem prinútiť kvietok narásť ale len Zoe z nás dokáže nechať vyrásť obrovský strom. 

Mojimi živlami sú teda dva-oheň a vzduch.

Zoe ovláda zem. Je s ňou spojená. Keď "čaruje" je naozaj zážitok sa na ňu pozerať.

Thomasa si privlastnila voda. A on sa jej oddal. 

A môj Dylanko má ľad. 

Za chvíľu sa ideme poslednýkrát spolu prebehnúť ako svorka.....alebo ako rodina. Idú s nami aj Nataniel, Sabin, Alex a Matt. Alex už zo mňa nemá strach. Opäť je to medzi nami okej.

Zajtra totižto odchádza každý z nás na nejakú chatu tu vo Francúzku. Babi povedala, že sa musíme sústrediť každý na seba. A týždeň osamote je dobrý spôsob. Každý však ide z dalším vlkom aby na neho dal pozor. Ja idem s Andrejom teda Andrej so mnou. By ste sa čudovali ale s Dylana a Andreja sa stali dobrý kamaráti. Je rád, že ma stráži práve on keď nemôže on sám alebo Thomas.

Budú mi chýbať. Inak rozmýšľali sme, že sa vrátime domou. Ta myšlienka ma moc bolí. Obľúbila som si to tu. A chcela by som tu ostať nejaký ten čas aspoň...ale doma mám rodinu. Určite by som ju chodila navštevovať alebo tak ale neviem..uvidí sa. 

,,No poď už Bell." Vyšla som z izby a bežala dole. Na chodbe už však nikto nebol len Dylan. Vyšli sme spolu von a ja som pocítila známu silu. Dušu vlka čo sa drala na povrch. Zmenila som sa. Dylan tiež. Spolu sme bežali za nimi. Netrvalo dlho a dobehli sme ich. Budú mi tak chýbať. 

***

,,Daj pomôžem ti.." Andrej mi vzal kufre a naložil do auta. Odchádzame skôr lebo ideme najďalej, takže aby sme tam v pondelok prišli. Otočím sa späť na moju rodinu. Stoja pri sebe a usmievajú sa. Každého mocne obímem a všetci nakoniec odídu do vnútra až na Thomasa a Dylana. Ešte raz ma Thomas mocne obíme a ide aj on do vnútra. Dylan...po líčku mi stečie slza. Viem, že je to len na týždeň ale aj tak mi bude moc chýbať. Opatrne mi zotrie slzu a pozrie mi do očí. Má tak nádherné oči. Pobozkám ho. Jemne a zároveň dravo..

,,Milujem ťa." 

,,Milujem ťa." 

Nasadnem dopredu za Andrejom do auta. ,,Neboj za dva týždne sa uvidíte." Pozrie sa na mňa a chlácholivo sa usmeje. Môj pohľad však potemnie...dva týždne. Prosím? ,,Dva týždne..?" ,,Juj babi vám to asi nepovedala, že? Ostatný sú len týždeň majú len jeden živel a k tomu ty máš dva a oheň je naozaj ťažké ovládať." 

Má pravdu ale aj tak mi to mala povedať. Otočím sa k oknu. Andrej pustí pesníčku a tá ma po chvíľke uspí..aj tak cestujeme ešte poobedie a celú noc.

***

Otvorím oči na silné svetlo....auto do nás nabúra.

Ocitnem sa ležať v prevrátenom aute...kde je Andrej? 

Postavím sa, hľadám ho...celá som od krvi..

Otočím sa smerom s kade cítim jeho pach...je tam.

Leží na zemi v kaluži krvi...nehýbe sa....

,,Nie!!" 

,,Bože Bell, zľakol som sa čo sa deje?" Andrej vedľa mňa v aute prehovorí chlácholivým hlasom a pohľadkám ma po stehne. ,,Nie, prepáč..len zlý sen." Zhlboka sa nadýchnem a pozriem sa von oknom. je noc a všade okolo sú len tmavé stromy.